Skip to main content

Najstaršie fascinujúce novoobjavené artefakty histórie ľudstva

Obrázok používateľa Duro Kotulic Bunta
Kategórie:

Najstaršia história ľudstva identifikuje a reprezentuje naše prapôvodné a najhlbšie korene. Archeológovia prostredníctvom vykopávok vstupujú do autentickej minulosti, nie nepodobne stroju času - držia v rukách (či plastových nádobách) predmety a vidia či čítajú informácie zanechané dávno v prach obrátenými a poväčšine zabudnutými ľuďmi. V priebehu ostatných rokov boli uskutočnené viaceré nové archeologické objavy, ktoré obohatili naše informácie o počiatkoch civilizácie i samotného ľudského myslenia. Nasledujúce riadky sú malou stručnou cestou strojom času do dávnej minulosti, založenej na nedávnych objavoch.   (poznámka: zoradenie nie je chronologické).

1. Najstarší známy námorný prístav a najstarší papyrus sveta (vek 4500 rokov).

V roku 2013 identifikovali archeológovia na pobreží Červeného mora najstarší známy prístav na svete (čiastočne objavený síce už pred polstoročím, ale skôr než archeológovia mali možnosť vo vykopávkach pokročiť a zistiť jeho vek, práce prerušila vtedajšia kríza a konflikt okolo Suezského prieplavu), spolu s galériami/jaskyňami vykopanými do skaly, obsahujúcimi okrem iného aj niekoľko stoviek papyrusov, z ktorých desať bolo relatívne dobre zachovaných, a ktorých dešifrácia odhalila prekvapenie - prístav aj papyrusové záznamy pochádzali z doby faraóna Chufeva (Cheopsa), ktorý dal podľa aktuálnych egyptologických znalostí postaviť Veľkú pyramídu v Gize. A nielen to, jeden z papyrusov obsahoval denník popisujúci tri mesiace života vysokého hodnostára, ktorý mal na starosti dodávky kvalitného bieleho vápenca z kameňolomov slúžiacimi pre (dnes už poväčšine strhnuté) vonkajšie obloženie pyramíd, a ktorý dvakrát denne zapisoval udalosti daných dní. Tento autentický záznam preto právom patrí k archeologickým objavom storočia!
Bližšie informácie

Z istého (prírodovedeckého) uhlu pohľadu je fascinujúcejší snáď už iba jediný iný papyrus (z o niečo mladšej doby - stále však z úctyhodného 21. storočia pr. n. l.) obsahujúci popis matematických problémov, kde je popísaný vzorec na výpočet objemu zrezanej pyramídy. Úprimne - vyskúšajte sa nad týmto abstraktným problémom s praktickým uplatnením zamyslieť - tí matematicky podkutejší si možno pomôžu integrálnym počtom objaveným až 3500 rokov po napísaní daného textu, Starí Egypťania však dospeli k správnemu a presnému výsledku už v dávnych dobách. Skutočne si to vyskúšajte - nie je vonkoncom triviálne prísť na presné riešenie... a Egypťania to dokázali. Obdivuhodná sila mysle, autor musel byť Einsteinom vtedajšej doby. Aj jadrový fyzik 21. storočia sa musí skláňať pred ich schopnosťami.
Bližšie informácie 


 

2. Najstarší román/novela (vek 4000 rokov).

Príbeh o Egypťanovi Sinuhetovi pozná isto mnoho ľudí, predovšetkým vďaka románu fínskeho autora Mika Waltariho. Väčšina ľudí však nevie, že tento príbeh si Waltari pre svoje literárne účely výrazne upravil - zmenil napríklad spoločenskú funkciu (zamestnanie) hlavného hrdinu, celé historické obdobie (o pol tisícročia), motiváciu konania, samotný dej.. jednoducho sa Starými Egypťanmi iba inšpiroval, jeho príbeh je de facto úplne odlišný od skutočného príbehu o Sinuhetovi. Ten napísal neznámy autor okolo roku 2000 pr. n. l., a je výnimočný tým, že je to najstarší román (či rozsahom skôr novela) písaný formou životopisu, ktorý sa našiel v originálnych papyrusoch (starší než Epos o Gilgamešovi, ktorý poznáme až z prepisov zo 7. storočia pr. n. l.), t.j. nie z neskorších kópií, a nie z útržkov - dochovaný papyrus (presnejšie dva) obsahujú kompletný príbeh v originálnom znení! V prípade záujmu je dokonca možné si ho preštudovať priamo v hieroglyfoch (poznámka - hieroglyfy neboli primitívne piktograficke písmo, ako si ľudia majú tendenciu častokrát myslieť, ale písmo so znakmi zodpovedajúcimi hláskam a zvukom, t.j. plnohodnotne porovnateľné s dnešnými druhmi písma, vrátane latinky či azbuky). Kompletný román aj s fonetickým prepisom a prekladom do EN nájdete online na tejto adrese, alebo existuje aj kvalitný český preklad od Vojtěcha Zamarovského. Človek nemusí byť pre pôžitok z čítania žiadnym oduševneným priaznivcom literatúry - stačí si uvedomiť, aké úžasné je čítať myšlienky pretavené na papier (pardon, na papyrus :) ) človekom pred 4000 rokmi - príbeh obsahuje množstvo úvah o povahe človeka, a je prekvapujúce, aké množstvo aspektov života sa ani za štyri tisícročia nezmenili a platili rovnako vtedy ako dnes (len ako malý výber uveďme napríklad kontrast medzi materializmom motivovanou pretvárkou ľudí pri moci a nezištnou úprimnosťou a otvorenosťou bežného človeka snažiaceho sa prežiť v častokrát drsnej realite). Ak vás zaujíma pohľad do mysle dávneho človeka a kultúry Starého Egypta, je to vynikajúce, neobvykle vnútorne obohacujúce a pritom nie časovo náročné čítanie, a zaraďujeme ho do zoznamu nie pre nový objav, avšak primárne pre jeho autentickú výpovednú hodnotu, nesprávne povedomie o znalosti príbehu u dnešných ľudí a v neposlednom rade tiež pre s rastúcimi znalosťami egyptológov kvalitnejšie preklady.

3. Najstaršie abstraktné symboly vytvorené človekom (druhu Homo Sapiens, vek ~70 000 rokov).

Prednedávnom (v roku 2012) objavili archeológovia v juhoafrickej prímorskej jaskyni najstaršie abstraktné znaky vytvorené človekom - datované do obdobia minimálne 70 tisíc rokov. Na prvý pohľad primitívne pôsobiace, avšak po uvedomení si veku o to fascinujúcejšie artefakty hmatateľne demonštrujúce schopnosť človeka vytvoriť objekt reprezentujúci jeho vnútorné predstavy či pocity, nielen skutočné reálne veci každodenného boja o potravu a prežitie. Pri pohľade na skrížené línie cítiť počiatok kognitívneho myslenia, ktoré nás odlišuje od zvierat, je to prvá známa demonštrácia pridanej hodnoty nášho mozgu, ktorá stojí za umením, vedou či písmom a jazykom. Tam to všetko začalo - vtedy pár ťahov ostrým predmetom po kameni, dnes online článok na blogu a zajtra... kozmické lode na druhej strane Galaxie.
Bližšie informácie

4. Najstaršie maľby vytvorené človekom (pravdepodobne druhom Homo Sapiens, možno však i druhom Homo Neanderthalensis, vek ~40 000 rokov).

Nehovoríme o jaskynných maľbách známych napríklad z preslávenej jaskyne Altamira - tie boli vytvorené 'iba' približne pred 17 tisícmi rokov. Najstaršie známe maľby (vytvorené technickou jemného prskania pigmentu ústami na ruku priloženú na skale) boli objavené síce už dávnejšie, avšak iba nedávno (v roku 2012 a 2014) sa novými metódami (urán-thóriovým datovaním) podarilo presnejšie určiť ich vek. Výsledok bol prekvapujúci - ukázalo sa, že maľby v indonézskej jaskyni boli vytvorené pred 39 900 rokmi, a veľmi podobné maľby v španielskej jaskyni El Castillo vytvorila ruka neznámeho no ľudstvo vpred výrazne posúvajúceho jedinca (snáď mal čo najviac potomkov) dokonca už pred 40 800 rokmi (ak chceme byť úplne presní, antropomorfologická analýza indikuje, že autorkou a majiteľkou ruky bola žena). Úžasné, ako sa ľudská myseľ vyvíjala - rovnaké motívy rúk boli obľúbené po celom svete, a začali sa objavovať v rovnakom čase približne pred štyrmi desiatkami tisíc rokov. Spája nás toho teda na našej prírodnej "kozmickej lodi" v tvare (relatívne) veľkej sféry hmoty valiacej sa vesmírom okolo centra Galaxie veľa - predovšetkým schopnosti nášho mozgu, ktoré sa vyvíjali prekvapujúco podobne po celom svete i bez priameho kontaktu kultúr a civilizácií.
Bližšie informácie:  Španielska El Castillo,     Indonézsky ostrov Sulawesi 

 

Autor: Juraj Kotulič Bunta

LinkedIn

Your rating: Žiadna Average: 2 (3 votes)