Skip to main content

Máme sa báť rádioaktivity?

Kategórie:

4. mylný názor: Jadrové elektrárne sú jediné elektrárne uvoľňujúce rádioaktívne látky.

Dnešné jadrové elektrárne produkujú vysoko rádioaktívny a koncentrovaný odpad, ktorý je skutočne nebezpečný a ktorý je drahé a náročné skladovať. Našťastie sa veda hýbe napred a dnes už poznáme omnoho dokonalejšie možnosti výroby elektrickej energie z jadra. Nové typy reaktorov sú schopné nielen vyrábať energiu, ale budú zároveň schopné likvidovať väčšinu súčasného jadrového odpadu. Tam leží blízka budúcnosť jadrovej energie. Tá vzdialenejšia bude s najväčšou pravdepodobnosťou smerovať nie k štiepeniu prvkov, ktoré využívame dnes, ale k ich zlučovaniu - tak ako sa to deje v centre nášho Slnka. Najväčší reaktor totiž máme priamo na oblohe, zlučuje sa v ňom vodík na hélium. Výhodou je omnoho vyššia účinnosť výroby energie, neporovnateľne nižšia nebezpečnosť produkovaného odpadu (čo sa týka objemu a aj polčasu rozpadu, teda obdobia nebezpečnosti), a takmer nevyčerpateľné zásoby paliva, keďže palivom bude morská voda (presnejšie ťažký vodík v nej obsiahnutý). Komerčné nasadenie takého reaktora sa očakáva okolo roku 2050, japonskí vedci už vyvinuli funkčný prototyp a vo Francúzsku existuje veľké medzinárodné centrum pre vývoj tohto typu reaktora (projekt ITER).

 

Rádioaktívne je aj uhlie

Jadrové elektrárne však zďaleka nie sú jediné, ktoré uvoľňujú rádioaktívne látky. Ešte viac uránu, tória a rádioaktívneho draslíka uvoľňujú do prostredia elektrárne tepelné. Je to spôsobené tým, že v uhlí, tak ako všade inde v prírode, sú taktiež obsiahnuté rádioaktívne prvky. Keď ho spálime, tieto prvky sa uvoľnia do atmosféry alebo zostanú skoncentrované v popole. Keďže ľudstvo dnes v tepelných elektrárňach spaľuje viac než štyri miliardy ton uhlia ročne, sú súčasné jadrové elektrárne menšími znečisťovateľmi, a to dokonca aj ak sa pozrieme na ne z hľadiska množstva uvoľňovaných rádioaktívnych prvkov. V dnešnej dobe každý rok uvoľnia tepelné elektrárne 15 tisíc ton rádioaktívnych prvkov, ktoré sa následne dostávajú do atmosféry alebo zamorujú okolie skládok. Ľudia žijúci v blízkosti tepelných elektrární či skládok popolčeka tak dostávajú vyššiu dávku radiácie, ako keby žili pri plote jadrovej elektrárne (pre objektivitu však súčasne uveďme, že napriek tomu, že tepelné elektrárne uvoľňujú viac radiácie, stále je dávka ožiarenia v ich okolí hlboko pod limitmi zdravotného rizika).

V každom prípade, omnoho škodlivejšie sú veľké množstvá škodlivých plynov a taktiež chemických jedovatých látok (ako napr. ortuť, arzén alebo olovo), ktoré sa spaľovaním uhlia uvoľňujú.

 

Obr. 9: Tepelné elektrárne spaľujúce uhlie uvoľňujú do okolia väčšie množstvo rádioaktívneho uránu, tória a draslíka ako jadrové elektrárne.
 

Záver

Ako sme si ukázali, rádioaktivita nemusí byť jednoznačne negatívnym javom. I keď nepochybne ide o potenciálne nebezpečný faktor, ktorý je potrebné rešpektovať a vnímať zodpovedne, prináša a priniesla životu na Zemi veľké pozitíva. Charakter a úlohu radiácie v pozemskom živote snáď najlepšie vystihuje jednoduchá parafráza: radiácia je dobrý sluha, ale zlý pán. 

 

Juraj Kotulič Bunta, Ph.D
(autor dva roky pracoval v Tokai-mure v Laboratóriu pre výskum radiačného rizika, Japonskej agentúre pre atómovú energiu, kde sa venoval počítačovým simuláciám vplyvu radiácie na ľudský organizmus, predovšetkým na ľudskú DNA molekulu a vznik rakoviny) 

 

Výber stránok so súvisiacimi informáciami :

Background radiation
Deinococcus radiodurans
Natural nuclear fission reactor
Environmental impact of the coal industry - radiation exposure
Nuclear medicine
Moja návšteva Černobyľu

Your rating: Žiadna Average: 4.4 (32 votes)