Úvod k 5 fázovému experimentu je tu.
Kysličník síričitý (SO2) je emitovaný spaľovaním fosilných palív a môže reagovať s inými molekulami (OH alebo peroxid vodíka) najmä v oblačnosti, a vytvárať ako je známe sulfátový aerosól (čiastočky vznášajúce sa vo vzduchu). To znamená, že množstvo sulfátu v atmosfére súvisí s hodnotou emisie SO2, ale aj s funkcieschopnosťou týchto iných molekúl, počtom oblačných kvapôčok vo vzduchu atď .
Pretože v tomto experimente používame model, ktorý má interaktívny kolobeh síry, môžeme identifikovať, ako je úhrnná hodnota sulfátu v atmosfére ovplyvňovaná zmenou emisií kysličníka síričitého a/alebo koncentráciami kysličníka uhličitého (CO2) v atmosfére. V experimente kolobehu síry zdvojujeme CO2 (fáza 3 - vrchná mapa), meníme emisie SO2 na predpokladané pre rok 2050 (fáza 4 - prostredná mapa) a robíme kombinovaný experiment zdvojnásobenia CO2 a emisií SO2 pre rok 2050 zároveň (fáza 5 - spodná mapa), k určeniu účinkov ohrievania atmosféry podľa budúcich koncentrácií sulfátu v atmosfére.
Mapy (a), (b) a (c) ukazujú úhrnnú hodnotu sulfátu v celej hrúbke atmosféry (stupnica predstavuje mg.m-2) pre fázu zdvojnásobenia CO2 (fáza 3), fázu emisií pre rok 2050 (fáza 4) a pre fázu kombinácie emisií sulfátu pre rok 2050 a dvojnásobný CO2 (fáza 5), spriemerovaný pre posledných 8 rokov každej fázy. Emisie sú použité podľa scenára IPCC A2 (ktorý je rovnaký ako 'world 3' v zjednodušenej diskusii here), predpokladajúceho veľmi nerovnomerný vývin sveta v budúcnosti, čo predpokladá prirodzenú závislosť a zachovanie lokálkych identít, t.j. pokračuje sa podľa obvyklého scenára, kde rozvojové krajiny sa smú rozvíjať a rozvinuté krajiny pomaly redukovať emisie SO2 bez rozširovania technológií (pozri sa here). Bol použitý scenár A2, pretože poskytuje jednu z najvyšších emisií síry z dostupných scenárov.
Prvý zaujímavý bod na pohľad je v porovnaní (a) a (b). Môžete vidieť, že keď sú používané emisie SO2 pre rok 2050 namiesto súčasných emisií, hodnota sulfátu nad USA a západnou Európou je očakávaná nižšia. Je predpoklad, že emisie SO2 sa znížia v týchto oblastiach a obrázky to odrážajú.
Emisie vzrastajú na subkontinente a v juhovýchodnej Ázii v dôsledku technologického rozvoja a spôsobujú vzrast úhrnej hodnoty sulfátu týchto oblastí (a v celých subtrópoch - viď obrázok (b)). Taktiež vzrastá hodnota sulfátu nad Južnou Amerikou a Afrikou, opäť v súvislosti s technologickým rozvojom a vzrastajúcimi emisiami v týchto oblastiach. Čiastočky sulfátu sa rozptyľujú slnečným žiarením späť do priestoru, a tak obmedzujú hodnotu slnečného žiarenia dosahujúceho povrch Zeme. Naviac, keďže sulfát je veľmi rozpustný vo vode, zvyšuje odrazivosť mrakov, opäť redukujúc hodnotu slnečného žiarenia siahajúceho na zemský povrch. Oba tieto mechanizmy znamenajú, že sulfát má chladiaci účinok. Keď CO2 je dvojnásobný spolu so zvyšovaním emisií SO2 (fáza 5), nastáva malá zmena v úhrnnej hodnote sulfátu oproti iným fázam, indikujúc že hodnota sulfátu v atmosfére nie je ovplyvnená stúpajúcim CO2. Tento výsledok predpokladá, že v budúcnosti môže byť sulfát stále užitočný pri redukovaní časti zahrievania súvisiacej s vyššími úrovňami CO2.
----
Zdroj: CPDN projekt
- prečítané 8295x
