Skip to main content

Robotický prieskum Veľkej Cheopsovej pyramídy

Updating
Kategórie:

 

 

Dodatok: niekoľko zaujímavostí zo sveta pyramíd (nie špekulatívnych ani okultistických). 

 

Prázdne priestory v Cheopsovej pyramíde:

Podľa moderného výskumu Cheopsova pyramída nie je kompletne vyplnená kamennými blokmi tak ako si ľudia dlho mysleli. Nie, nemajte obavy - neskĺzavame k špekuláciám. Moderné prístroje umožňujú čoraz dokonalejší výskum, a - čo je najdôležitejšie - neinvazívny, čiže bez poškodenia samotnej pyramídy. Začalo sa to v roku 1967, keď nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Luis Alvarez (okrem iného aj autor najpresvedčivejšieho dôkazu o vyhynutí dinosaurov dopadom asteroidu, a síce objavu irídia v 65 miliónov rokov starých vrstvách hornín) prišiel s veľmi kreatívnym nápadom skúmať vnútorné priestory Chafreho pyramídy pomocou kozmického žiarenia. Detektor kozmického žiarenia umiestnil v známej komore v pyramíde. Princíp spočíva v tom, že cez duté priestory prenikne väčší počet častíc kozmického žiarenia (konkrétne miónov), resp. častíc s vyššou energiou. Výsledok jeho výskumu: Chafreho pyramída vo svojej hornej časti (do vzdialenosti cca 35 stupňov od vertikály) neobsahuje žiadne neznáme komory veľkosti porovnateľnej s ostanými známymi komorami (na objavenie menších priestorov bohužiaľ táto metóda nie je zatiaľ dostatočne citlivá). Cheopsova pyramída takejto analýze zatiaľ podrobená nebola.

Ďalšími modernými bádateľmi boli Gilles Dormion a Jean-Yves Verd'hurt, ktorí použili mikrogravitačné detektory, ktoré pracujú na princípe gravimetrie (analýzy mikroskopických zmien v gravitácii). Táto metóda je solídne odskúšaná a použitá napr. aj pri budovaní trate pre TGV vo Francúzsku (odhaľovanie rizikových dutín pod traťou). Výsledok - za západnou stenou Kráľovninej komory sa mala nachádzať dutina. Títo bádatelia - napriek tomu, že neboli profesionálnymi archeológmi - dostali povolenie na vyvŕtanie malého otvoru. Dutina sa tam naozaj nachádzala - avšak bol to priestor vyplnený pieskom. Zjavne dávni stavitelia nevyplnili kamennými kvádrami kompletne celé vnútro pyramídy, ale občas ponechali niektoré priestory naplnené pieskom. Niet sa čo čudovať egyptológom, ktorí už ďalšie vŕtanie do pyramídy nepovolili, a to aj napriek tomu, že Francúzi lokalizovali ďalší "prázdny" priestor nachádzajúci sa pod Kráľovninou komorou.     

Zaujímavosťou je, že k podobnému výsledku dospel aj japonský egyptológ profesor Sakuji Yoshimura, uskutočňujúci výskum v Cheopsovej pyramíde v roku 1987. Použil ďalšiu modernú technológiu - tzv. GPR (Ground Penetrating Radar). Problémom je, že aj keď táto technológia je schopná odhaliť duté priestory, zatiaľ nie je natoľko dokonalá, aby s istotou vylúčila možnosť priestorov naplnených pieskom. Egyptskí archeológovia si teda svoje historické monumenty pochopiteľne zatiaľ chránia, a nepovoľujú ďalšie vŕtanie, pokiaľ technológie nebudú ešte citlivejšie a dokonalejšie. Každopádne, sme na správnej ceste - čoraz modernejšie technológie nám ešte majú čo prezradiť o staviteľskom ume ľudí na úsvite civilizácie.         

 
Kedy definitívne zanikla egyptská civilizácia?

Mnohí ľudia si myslia, že staroegyptská civilizácia zanikla ešte pre začiatkom nášho letopočtu. Nie je to celkom tak. Úpadok Starého Egypta síce začal po jeho viacnásobnom podmanení si inými mocnosťami - Asýrčanmi v roku 667 pr.n.l., Perziou 525 pr.n.l., a Alexandrom Veľkým v roku 332 pr.n.l. Oficiálne sa však vláda faraónov skončila až v roku 31 pr.n.l., keď Rímska ríša - svetová veľmoc - Egypt dobyla a vyhlásila za svoju provinciu. To však stále nebol koniec staroegyptskej civilizácie ako takej! Jej bohaté kultúrne dedičstvo prežívalo naďalej, predovšetkým v chrámoch. Posledný z nich - chrám Philae - zanikol podstatne neskôr. Bol zavretý východorímskym cisárom Justiniánom až v roku 535 nášho letopočtu (funkčné egyptské chrámy s pohanskými kňazmi teda existovali dlhšie ako Rímska ríša) a skonvertovaný na kresťanský chrám. To znamenalo definitívny koniec staroegyptského spôsobu života - avšak ani teraz nenastal definitívny koniec jeho kultúry. Prežil totiž - egyptský jazyk, presnejšie koptský jazyk, ktorý sa priamo z neho ešte za čias faraónov vyvinul. Prekvapujúco, tento jazyk sa používa dodnes, a aj keď ho ovláda už asi len púhych tristo ľudí, stále nezanikol. Vďačí za to predovšetkým tomu, že od prvého storočia nášho letopočtu je liturgickým jazykom koptskej cirkvi. Najznámejšie slová, ktoré sa z egyptského/koptského jazyka dostali do iných jazykov, sú napr. bárka (malý čln), oáza, či adobe (architektúra hlinených domov). Podotýkame, že egyptský jazyk je úplne odlišný od arabského jazyka, ktorý sa stal oficiálnym jazykom v Egypte až po vpáde historicky oveľa mladšieho a odlišného národa - Arabov.

Egyptská civilizácia teda síce zanikla, ale v podobe jazyka prežívajú jej torzá dodnes. Egyptský/koptský jazyk je najstarším nepretržite používaným jazykom na svete, preukázateľne aktívnym najmenej od roku 3400 pr.n.l - teda viac ako päť tisícročí. Človeku tak potom naskakujú zimomriavky vzrušenia pri objavovaní chodieb vybudovaných najstaršími používateľmi tohto jazyka preklenujúceho kompletnú písanú históriu ľudskej civilizácie... 

 

Prejdite si vnútro pyramíd cez internet.

Nikdy ste v žiadnej pyramíde neboli? Nezúfajte - prostredníctvom internetu sa môžete do pyramíd krok po kroku pozrieť. Množstvo fotografií z kompletného vnútra väčšiny pyramíd, sprievodný text (v angličtine) a takisto mapka vám umožnia prezrieť si pyramídy takmer akoby ste do nich vstúpili naživo. Pre pohodlnejších či rozpočtovo a časovo limitovanejších milovníkov najdávnejšej známej histórie ľudstva veľmi vzrušujúce! A oproti reálnej návšteve budete mať dokonca jednu výhodu - dostatok času (klasická turistická návšteva je totiž len párminútové "prebehnutie" sa vnútrom pyramídy). Kliknite na nasledujúce linky pre popis a vstup do pyramíd:

Veľká Cheopsova (egyptsky Chufuova) pyramída

Chefrénova (egyptsky Chafreho) pyramída

Červená pyramída (Prvá skutočná pyramída, neprebudovaná zo stupňovitej)

Menkaureho pyramída

Lomená pyramída (táto pyramída je výnimočná tým, že počas jej stavby bol zmenený uhol sklonu pyramídy, pravdepodobne vďaka snahe šetriť materiál, alebo kvôli nestabilite, ktorá sa mohla vďaka ostrému pôvodnému uhlu objaviť. Jej výnimočnosť spočíva aj v tom, že zo všetkých pyramíd si dodnes zachovala najmenej poškodený pôvodný vonkajší obklad lešteným vápencom).

Meidum pyramída (táto pyramída je podľa všetkého staršia než Cheopsova, a bola prvým pokusom o skutočnú pyramídu - dovtedajšie stavby boli len stupňovité. Aj táto bola pôvodne vybudovaná ako stupňovitá, ale následne doplnili stupne a prebudovali ju na klasickú pyramídu. Názorne ukazuje, ako sa vyvíjali stavebné metódy a ako sa staviteľský um a zručnosť Egypťanov postupne zdokonaľovali. Pyramída Meidium sa zrútila pravdepodobne v 16. až 11. storočí pr.n.l, aj keď nie je vylúčené, že k tomu došlo už počas jej výstavby - čo mohlo prispieť k rozhodnutiu zmeniť sklon Lomenej pyramídy, ktorú vybudoval ten istý faraón.

 

"Rozobratá" pyramída.

Ak vás pri čítaní tohto článku rozladil počin arabského kalifa Al-Ma'múna, ktorý prerazil otvor do Cheopsovej pyramídy, asi vás nenadchne ani počin iného moslimského vládcu - sultána z dynastie kurdského pôvodu Al-Aziz Othmana, ktorý sa takmer 400 rokov po Al-Ma'múnovi rozhodol pyramídy kompletne rozobrať, počnúc Menkaureho pyramídou. Našťastie, ukázalo sa to nad jeho sily, a aj keď do Menkaureho pyramídy stihol vyraziť nezanedbateľný otvor, od svojho zámeru nakoniec musel upustiť.

Obrázok 13: Menkaureho pyramída s vyrazeným otvorom.

Zdroj: en.wikipedia.org

Nielen moslimovia sa však právali voči pyramídam neúctivo. To, čo sa nepodarilo Al-Azízovi, sa totiž podarilo našim veľacteným kultúrnym predkom, a síce - Rimanom. Podľa najnovších archeologických výskumov totiž Rimania kompletne rozobrali Džedefreho pyramídu (Džedefre bol Chufuov syn), ktorá bola jednou z najväčších pyramíd - približne rovnako veľká ako Menkaureho (niektoré odhady dokonca hovoria o veľkosti porovnateľnej s druhou najväčšou Chafreho pyramídou), a použili ju na budovanie stavieb vo svojej novej provincii Egypte. Pyramídu rozobrali do takej miery, že ešte donedávna si archeológovia mysleli, že nebola vôbec dokončená.          

 

Čierna pyramída 

Pyramídy boli budované nielen počas Starej ríše, ale aj počas Strednej ríše. Avšak okrem toho, že boli podstatne menšie (výška zhruba polovičná oproti Cheopsovej pyramíde), boli budované nie z kamenných blokov, ale z pálenej hliny. To bola hlavná príčina, prečo v dnešnej dobe pripomínajú viac prírodné pahorky, než ľudský výtvor. Kontrast s týmito pyramídami len zvyšuje obdiv a rešpekt pred umom a schopnosťami staviteľov najstarších pyramíd.

Obrázok 14: Napriek tomu, že Čierna pyramída je takmer o tisícročie mladšia než Cheopsova pyramída, vďaka tomu, že bola vybudovaná nie z kamenných blokov ale z pálenej hliny (ako všetky pyramídy z tohto obdobia), dnes viac pripomína pahorok než ľudský výtvor s pôvodnou výškou 75 metrov. Jej staviteľ, faraón Amenemhat III by pri pohľade na jej odolnosť voči zubu času bol isto sklamaný.

Zdroj: en.wikipedia.org

  

Prírodné "pyramídy". 

Myslíte si, že pyramídy stavalo len ľudstvo? Nuž, občas aj príroda prekvapí - ako pri ostrove výstižne nazvanom Ball's pyramid, vystupujúcom 562 metrov nad hladinu oceánu. Samozrejme nie je to geometricky pravidelná pyramída, avšak jej v prírode netradičný vzhľad stojí za pozornosť. Tento útvar je veľmi strmým vrcholom podmorskej hory, pričom  navôkol sa nenachádzajú žiadne väčšie ostrovy - najbližší až vo vzdialenosti viac ako 20 kilometrov. Pre moreplavca brázdiaceho šíri oceán poskytuje fascinujúci pohľad... 

 

Obrázok 15: Prírodná zaujímavosť - vrchol podmorskej hory. Z tohto pohľadu pripomína pyramídu.

Zdroj: uq.edu.au

 

Povedzme si na záver geologickú zaujímavosť - hora sa nachádza na takmer kompletne potopenej kontinentálnej kôre, ktorej oceánom nezaliatych 7 percent rozlohy tvoria Nový Zéland a Novú Kaledóniu. Tento mikrokontinent o rozlohe cca 3,5 milióna kilometrov, ktorý bol pred 23 miliónmi rokmi podľa geologických výskumov s najväčšou pravdepodobnosťou potopený takmer celý, nesie geologický názov Zealandia. Odštiepil sa pred 60 až 80 miliónmi rokmi od Austrálie, ktorá sa len o niečo skôr oddelila od Antarktídy. Zemská kôra pod Zealandiou je o niečo tenšia než pod bežnými kontinentmi, a preto je ponorená hlbšie a zaliata oceánom. Vo všeobecnosti však ponáranie kontinentov nie je nič výnimočné - napr. v minulosti bola poklesnutá celá stredná časť Severnej Ameriky, rozdeliac tak tento kontinent na dve časti. V budúcnosti sa to stane opäť - je to dôsledok presunu litosférických dosiek (kontinentov), ktoré doslova plávajú na zemskom plášti (astenosfére), pričom občas sú viac či menej nadnášané, podobne ako balón v atmosfére môže klesať či stúpať podľa teploty vzduchu či vzdušných prúdov.

V súčasnosti sme vo vrcholnej fáze rozpadu superkontinetu Pangea, ktorý sa sformoval pred cca 200 miliónmi rokmi. Pokračovaním tohto procesu bude rozpad Antarktídy na dve časti, oddelenie východnej časti Afriky od zvyšku kontinentu, či odtrhnutie sa Kalifornského polostrovu od Severnej Ameriky (oba tieto procesy už začali). Badať však už aj opačný proces - pomalá, ale istá tvorba nového superkontinentu. Atlantický oceán sa začne zmenšovať (pohltí ho subdukčná zóna, ktorá sa už šíri z Karibiku), Austrália sa zrazí s Euráziou (podobne ako sa to kedysi stalo v prípade Indie), Afrika sa spojí s Európou a Stredozemné more - zvyšok dávneho mora Tethys - zanikne (tento proces už istý čas prebieha a jeho dôsledkom je vznik pohorí v Iráne, ďalej Kaukaz, Pyreneje, Alpy a aj naše Tatry).

Vznik a zánik superkontinentov sa nedeje v histórii Zeme prvýkrát. Aj keď rekonštruovať túto pradávnu históriu našej planéty vôbec nie je jednoduché a existuje mnoho nejasností, vedci na základe rádionuklidových a mineralogických analýz identifikovali pred Pangeou rovnakým spôsobom vytvorené a neskôr rozpadnuté superkontinenty: Pannotia (existovala cca pred 600 miliónmi rokmi), Rodínia (pred približne 1 miliardou rokov), Columbia (pred 1,5 miliardou rokov), Nena (pred 1,8 miliardami rokmi), Kenorland (pred 2,7 miliardami rokmi), Ur (pred 3 miliardami rokmi), a Vaalbara (pred 3,6 miliardami rokmi).

Tento cyklus tvorby a zániku superkontinentov má jednoduché príčiny - vytvorenie superkontinentu spôsobí blokovanie úniku tepelnej energie unikajúcej zo zemského jadra na veľkej súvislej časti Zeme. Tým sa energia skoncentruje pod superkontinentom a časom spôsobí zvýšenú vulkanickú a seizmickú aktivitu, ktorá postupne superkontinent začne štiepiť. Pri jeho rozpade sa nahromadená energia uvoľní, a umožní na zemskom plášti plávajúcim kontinentom postupné zrážanie a opätovné spájanie.

Ale - hoci poznávanie pradávnych civilizácií má mnoho spoločného s poznávaním pradávnej histórie našej Zeme - už sme predsa len výrazne odbočili od pôvodnej témy egyptských pyramíd, a o tejto zaujímavej téme si snáď podrobnejšie povieme v niektorom z budúcich článkov...  Prípadne, ak vás táto téma zaujíma a ste nedočkaví, odporúčame informačne veľmi bohatú a aj laikovi zrozumiteľnú stránku renomovaného profesionálneho geológa Christophera Scoteseho, obsahujúcu aj mnoho animácií a grafov týkajúcich sa nielen pohybu kontinentov, ale napr. aj vývoja zemskej klímy.   

 

Video: Animácia pohybu kontinentov začínajúca v období krátko po rozpade superkontinentu Pannotia (cca 600 miliónov rokov do minulosti), cez sformovanie a následný v súčasnosti prebiehajúci rozpad superkontinentu Pangea, až po vytvorenie nového superkontinentu (cca 250 miliónov rokov v budúcnosti).

Copyright: Dr. Christopher Scotese

 

 

 

No votes yet

Zopar noviniek

Voľby prehliadania komentárov

Vyberte si, ako chcete zobrazovať komentáre a kliknite na "Uložiť zmeny".