Skip to main content

Máme sa báť rádioaktivity?

Kategórie:

3. mylný názor: Radiácia môže jedine škodiť, na nič iné nie je dobrá.

Radiácia však môže nielen zabíjať, ale môže i liečiť a pomáhať. Známym spôsobom boja proti rakovine je ožarovanie nádoru rádioaktívnym žiarením, ktoré aj keď nemôže zaručiť úspešný výsledok, výrazne zvyšuje pravdepodobnosť pacientovho vyliečenia.

Ako odhaliť chorý orgán?

Rádioaktívne prvky sa však predovšetkým používajú na skoré odhaľovanie chorôb. Je to veľmi efektívna metóda, ako zistiť zdravie a funkčnosť niektorých orgánov. Konkrétnym príkladom môže byť štítna žľaza, ktorá v ľudskom tele spracováva z našej potravy jód. Roentgenové alebo iné vyšetrenia nedokážu zistiť, či funguje správne, až pokiaľ jej funkcia nie už natoľko narušená, že sa to prejaví na jej fyzickom vzhľade. Poruchu funkcie ale už omnoho skôr vieme odhaliť pomocou malej neškodnej dávky rádioaktívneho druhu (tzv. izotopu) jódu, ktorý lekári aplikujú do tela. Jód sa následne dostane len do tej časti žľazy, ktorá je zdravá, pretože len tá si ho z krvi vezme. Pomocou slabého žiarenia potom môžeme izotop jódu sledovať a odhaliť tak prípadnú »poruchu«.

Podobné vyšetrenia existujú aj pre iné orgány, ako napr. pľúca, hrubé črevo, žalúdok, mozog atď. Používa sa na to viacero izotopov rôznych prvkov (v závislosti na skúmanom orgáne), pričom však všetky majú jedno spoločné – ich žiarenie je slabé a veľmi rýchlo sa v tele rozpadajú. Len veľmi málo prispievajú k prirodzenej dávke radiácie, ktorú dostávame z prírody. Vďaka nim môžeme zistiť chorobné zmeny v orgánoch skôr, než sa rozrastú a poškodia orgán tak, že už je na liečbu neskoro.

image
Obr. 8: Nukleárnej medicíny sa nemusíme báť, je rovnako bezpečná ako napr. roentgen a pritom môže zachrániť život tým, že dokáže omnoho detailnejšie vyšetriť funkciu orgánov. Predovšetkým však dokáže zistiť chorobné zmeny v orgánoch skôr, než sa rozrastú a poškodia orgán tak, že už je na liečbu neskoro.
Foto: West Virginia University Hospitals

 

Hybná sila evolúcie

Ďalšou nedocenenou a pritom podstatnou úlohou rádioaktivity je skutočnosť, že hrá nenahraditeľnú rolu vo vývoji života. Hybnou silou tohto vývoja sú predovšetkým malé a postupné mutácie v organizmoch, z ktorých prirodzeným výberom zostanú len tie, ktoré sú pre organizmus prospešné. Mutácie sú spôsobené malými zmenami v DNA molekule, ktorá nesie informáciu o celom organizme. Práve prirodzená rádioaktivita je veľmi dôležitá pri vzniku týchto mutácií. Bez nej by takmer neexistovala evolúcia. Organizmy by sa nedokázali dostatočne rýchlo prispôsobovať meniacemu sa okolitému prostrediu a životným podmienkam a vymreli by. Bez radiácie by život na Zemi najpravdepodobnejšie ustrnul na úrovni baktérií až dodnes.
 

 

Paradox - bez radiácie v Zemi by nás zahubila radiácia z kozmu 

Keďže urán a ďalšie rádioaktívne prvky majú vysokú hmotnosť, najviac ich nájdeme hlboko v zemskom jadre, do ktorého vplyvom gravitácie počas vývoja Zeme klesli. Teplo, ktoré tieto prvky pri svojom rozpade uvoľňujú, nie je nijak zanedbateľné. Odhaduje sa, že dnešný výkon prirodzeného rádioaktívneho rozpadu prvkov na Zemi je rovný cca 24 TeraWattom, čo je viac než polovica všetkého tepla, ktoré Zem produkuje (zvyšok generujú napr. slapové sily od Slnka a Mesiaca). Je to asi 27 tisíckrát viac než elektrický výkon oboch v súčasnosti pracujúcich blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. V minulosti bolo zahrievanie jadra Zeme ešte intenzívnejšie. Keby nebolo tohto zdroja tepla, zemské jadro by už v dávnej minulosti vychladlo, prestalo by rotovať voči zvyšku Zeme a tým by planéta stratila ochranné magnetické pole, ktoré ju chráni pred slnečným vetrom a kozmickým žiarením. Krásne polárne žiary nie sú ničím iným než práve týmito agresívnymi časticami, ktoré zemské magnetické pole odklonilo do vysokých zemepisných šírok.

Rovnako by bez tepla z radiácie vyhasla vulkanická činnosť (tak ako sa to stalo už na Marse, Merkúre a pravdepodobne aj Venuši), ktorá hrá dôležitú rolu napr. aj pri obohacovaní a doplňovaní našej atmosféry o plyny a zemskej kôry zas o nerasty a horniny.

Nebyť teda prirodzenej radiácie, tak nielenže by sa život nevyvinul do dnešnej podoby, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by bol už dávno vyhubený ionizujúcim žiarením z kozmu.

 

 

Your rating: Žiadna Average: 4.4 (32 votes)