Najlepšie články

Astronómia zažíva svoje zlaté obdobie. Jednou z príčin je úžasný technický pokrok, vďaka ktorému sa otvorili dvere celkom novej oblasti, o ktorej sa astronómom dlho len snívalo – k objavom extrasolárnych planét. V súčasnosti (august 2009) ich poznáme už vyše 370. Môže sa na nich vyskytovať život? Aké podmienky musia byť splnené, aby hviezdny systém mohol byť hostiteľom života, kde presne a okolo akých hviezd máme očakávať a hľadať jeho prítomnosť? Tento článok popisuje širšie vedecké pozadie súvisiace s projektom MilkyWay@home, ktorý si kladie za cieľ simuláciu a vytvorenie modelu nášho hviezdneho ostrova, čo má následne dopady na existenciu a prípadné hľadanie života na iných planétach.

Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity SOSA je občianskym združením, a zaoberá sa popularizáciou vesmírneho výskumu na Slovensku . Vznikla v roku 2009 a v súčasnosti má už vyše 20 členov, medzi ktorými sú stredoškoláci so záujmom o vedu, študenti technických vysokých škôl a profesionáli z oblasti astrofyziky a inžinierstva.

Vzhľadom na stav moderného vesmírneho výskumu na Slovensku, ktorý je v porovnaní s inými európskymi krajinami málo populárny, SOSA si dala za hlavný cieľ navrhnúť a vyrobiť lacnú alternatívu pre študentské blízko-vesmírne experimenty vo forme stratosférických balónov nesúcich rôzne elektronické zariadenia. Táto iniciatíva by mala postupne vyústiť do konštrukcie prvého slovenského mini-satelitu, takzvaného cubesatu. Popularizácia kozmického výskumu je organizáciou SOSA podporovaná aj uverejňovaním článkov na portáli kozmonautika.sk a organizovaním verejných prednášok pre všeobecné zvyšovanie povedomia o potrebe rozvoja kozmického výskumu a priemyslu na Slovensku. Táto organizácia sa tiež zasadzuje o vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry ESA a Európskeho južného observatória ESO .

V tomto článku si zrozumiteľnou rečou popíšeme, čo presne sa v projekte MilkyWay@home počíta. Nemusíte mať takmer žiadne znalosti o astronómii, nebeskej mechanike ani záležitostiach okolo pohybu našej Galaxie, čiže Mliečnej dráhy. Stačí ak sa zúčastňujete na tomto projekte a zaujímajú vás nielen kredity ale aj veda za tým - v tom prípade smelo do čítania. Nebude to dlhé ani nijak prehnane intelektuálne náročné.

Poďme teda na to, galaktickí obyvatelia!

Energia znamená život - toto tvrdenie vonkoncom nie je prehnané. Platí to na úrovni živých organizmov, ktoré energiu premieňajú rôznymi prekvapujúco dômyselnými chemickými reakciami, avšak platí to aj všeobecne, ako základné pravidlo vesmíru - kde niet energie, niet pohybu, ani života. Keďže aj hmota je vlastne len nesmierne koncentrovaná forma energie (spomeňme si na všeobecne známy vzťah z Einsteinovej teórie relativity E=mc²), celý vesmír je v podstate ohromnou nádobou, v ktorej neustále dochádza k premene jednej formy energie na inú - ako hinduistický tanec boha Šivu. Vedci sa snažia z tohto tanca pre ľudstvo čo najviac vyťažiť, ale nie je to ľahké úsilie, ak chceme zároveň zachovať aj prijateľné životné prostredie. V tomto článku sa zameriame na popis vedeckého pozadia a súvislostí stojacimi za jadrovou fúziou ako veľmi perspektívnym, bezpečným a ekologickým veľkokapacitným zdrojom energie nezávislým od vrtochov prírody či počasia, ktorý s minimom odpadu a takmer nevyčerpateľnými zásobami paliva ponúka vyriešenie energetickej a do veľkej miery aj ekologickej krízy ľudstva. V neposlednom rade sa pozrieme aj na projekt, v rámci ktorého sa tejto dobrodružnej cesty môžete zúčastniť aj vy prostredníctvom vášho PC (simuláciami častíc plazmy vo fúznom reaktore).