iPhone a dnešný svet

Majitelia iPhone už určite zaregistrovali, že sa prevalila "menšia aférka": Ajfóny (a vlastne všetky zariadenia s iOS, teda aj iPad) zbierajú polohu a uchovávajú ju v nezabezpečenom súbore, ktorý je jednak uložený v telefóne a jednak je kopírovaný do počítača pri synchronizácii. Sám vlastním telefón so systémom Android, teda by ma to vôbec nemuselo trápiť, ale predsa len sa zaujímam o dianie v oblasti smartphonov všeobecne, takže som si o tejto situácii prečítal aj nejaké detaily.

Na internete sa o tejto téme už čo-to popísalo, k videniu je napríklad ukážková bagatelizácia problému. (Normálne by ma zaujímalo, či autor priamo dostal za to nejaké peniažky od Apple, alebo to robí z vlastného presvedčenia.)

K dispozícii sú o tom samozrejme aj triezvejšie popisy, napríklad tu. Aj keď, ani tam nespomenuli ten najväčší problém na tejto situácii, tj. že údaje sú absolútne nechránené a akonáhle sa niekto zmocní daného súboru, tak vie dosť detailné informácie o pohybe majiteľa daného zariadenia za veľmi dlhú dobu. Teda zďaleka nejde len o nejaké "špehovanie Veľkým Bratom", ale aj o rôzne možnosti zneužitia rôznymi zlomyseľnými jedincami a skupinami.

Tragikomické na celej situácii je podľa mňa to, že Apple to robí "legálne a so súhlasom používateľa", pretože niekde medzi tými 15000 slovami podmienok použitia je spomenuté aj to, že také dáta môžu byť uchovávané a dokonca aj predávané tretím stranám(!)... To som naozaj zvedavý, koľkí z Ajfónistov si to naozaj celé prečitali, pochopili a naozaj s tým aj suhlasili. Osobne tipujem, že drvivá väčšina o tom vôbec nevedela a teraz, keď sa o tom dozvie, tak si povie niečo ako "nevadí, ja aj tak nemám čo skrývať a ten telefón je aj tak špičkový", prípadne "veď sa to dá vypnúť, tak som si to vypol a nemám absolútne žiaden problém". Loajalita zákazníkov firmy Apple je povestná.

Keď som to už naštudoval, dovolím si stručné zhrnutie problematických bodov (môj pohľad):

• Aj keď je Apple právne kryté, väčšina ľudí v skutočnosti nevedela, že takéto "sledovanie" sa štandardne deje
• Zaznamenávanie polohy sa síce dá vypnúť, ale používateľom nebolo vopred oznámené, ako to urobiť
• Uchovávané údaje sú príliš podrobné, nad rámec štatistického zberu použiteľného na vylepšenie služieb
• Dáta nie sú zabezpečené a keďže o ich existencii užívateľ doteraz ani netušil, tak samozrejme ani nevedel že je to citlivá záležitosť hodná ochrany

No ale tento blog nepíšem preto, aby som kritizoval produkty firmy Apple (možno to tak doteraz vyzerá; v tom prípade sa všetkým Applistom ospravedlňujem). Nakoniec, Apple už mal pár závažnejších problémov s iPhone a podľa všetkého to jeho zákazníkov neodradilo... Ale celá táto udalosť ma priviedla k všeobecnejším úvahám.

Natrafil som napríklad na zaujímavý článoček, kde si už dali aj nejakú robotu navyše a našli aj patričné citácie, a to nielen od Apple, ale aj od ďalších rôznych výrobcov... Aj keď to HTC mi nesedí - zdá sa, že to je citácia zo služby htcsense.com na webe a nie priamo z telefónu, pretože v mojom telefóne som v "HTC legal" nenašiel nič také, že HTC môže zbierať a uchovávať moju polohu. V každom prípade však začínam uvažovať nad CyanogenMod alebo nejakým podobným otvoreným firmware do môjho telefónu. Nie sú síce až také super bomba špickovo pekné ako HTC prostredie (ktoré mi osobne veľmi vyhovuje), ale nie je tam záujem nejakej korporácie vmanipulovať ma do niečoho bez môjho skutočného súhlasu.

Cestou Apple zjavne postupne pôjdu všetci výrobcovia. Dá sa na to pozerať aj tak, že Apple je opäť na čele a udáva trend, ostatní ho nasledujú (opäť pozdravujem Applistov a dúfam, že lynč si už definitívne rozmysleli). Skrátka, možnosti reálnych alternatív sa časom zmenšujú a človek si síce môže vybrať z viacerých výrobcov, ale podmienky budú takmer totožné.

Pretože, ako sa to dnes robí? Nuž, začína sa reklamnou masážou. Inzeruje sa nejaký produkt, napríklad ten iPhone, ale môžu to byť povedzme aj služby mobilného operátora, úver v banke, skrátka hocičo. Samozrejme, v reklame sa spomínajú vždy iba lákadlá pre zákazníka. Ospevujú sa iba klady. Cieľom reklamy je vyvolať potrebu a dopyt u zákazníka, pretože ponuka už je vopred pripravená. Keď je zákazník patrične "predvarený", vchádza do predajne za účelom nákupu. Vtedy je mu predložená zmluva, ktorá je vždy veľmi, veľmi dlhá. Niekto ju nečíta vôbec. Málokto ju prečíta celú, dôsledne, tak aby pochopil úplne všetko. Ani ja tie zmluvy poriadne nečítam. Väčšinu len rýchlo prebehnem a veľmi veľký pozor si samozrejme dávam na finančné záležitosti. Väčšina ľudí to v prípade nejakej bežnej služby nakoniec podpíše aj bez plného porozumenia všetkým bodom. Pretože veria, že povedzme veľký telekomunikačný operátor tam nebude mať nejaké podvodné klauzuly. A je to, človek to skrátka podpíše.

Ale ak by sa niekto neskôr zo mňa snažil urobiť debila štýlom "veď si s tým súhlasil pri podpisovaní zmluvy", tak to by ma veru nasr... ehm... nahnevalo... nasrdilo som chcel povedať. Dnes je svet preplnený informáciami tak či tak. Až natoľko, ze človek nemá šancu spracovať úplne všetky. Pri všetkom treba dodržiavať nejaké zákony, pravidlá, postupy, svet sa mení a my sme zahltení novými a novými správami... informácií až-až a zdá sa, že bez množstva informácií to v dnešnom svete nejde. A do toho sa ešte pridávajú takéto právnické bláboly... Aký je výsledok? Podľa mňa väčšina ľudí dnes skrátka plne nechápe a neuvedomuje si všetky pravidlá, ktoré sa ho nejakým spôsobom dotýkajú. To, že pod väčšinu vecí sa človek podpísal dobrovoľne, je iba klam a hrubá manipulácia. Dobre, možno človek niektoré veci naozaj nemusí; povedzme, že sa mi nepáčia podmienky poskytovateľa internetu, tak s ním nepodpíšem zmluvu. Ale potom nemám internet a môj život sa aj podľa toho ďalej odvíja a som pripravený o isté možnosti. Keď to zoberieme do krajnosti, tak človek musí len zomrieť - a predtým počas života musí len jesť, spať a niečo si obliecť. Ale ak by sa človek naozaj aktívne snažil nerobiť čo nemusí, tak nakoniec skončí ako bezdomovec na okraji spoločnosti.

V praxi to teda vyzerá inak. Nikto nemusí, ale nakoniec to podpíšu všetci a veľa si z toho nerobia. Väčšina ľudí sa cíti chránená anonymitou davu. Ale anonymita davu v skutočnosti bezpečie neposkytuje. Napríklad pri pyramídových nebankovkách väčšina zúčastnených jednoducho neverila tomu, že je to podvod - aj vďaka masívnej reklamnej kampani v médiách a pomerne veľkému počtu zapojených ľudí ignorovali logiku a cítili sa byť pod ochranou davu - a potom sa ukázalo, že je to len mylná predstava, ktorá skrátka nefunguje.

Súkromie (ako sme ho poznali kedysi) prestáva existovať. Nie kvôli tomu, že ľudia o sebe (a o vás!) vykecajú veľa vecí na Facebooku. Ale kvôli tomu, že väčšina informácii existuje v elektronickej forme, často sú zhromažďované, spracovávané, dochádza k ich hromadným únikom. Je čoraz jednoduchšie spojiť informácie z rôznych zdrojov a čo je podstatné, môže sa to diať hromadne. V minulosti museli byť "zaujímavé" osoby tajne sledované (čo si vyžadovalo nemalé prostriedky), nebolo možné sledovať všetkých ľudí - a hlavne: najprv museli byť títo ľudia dlhodobo sledovaní a až potom mohli byť výsledky vyhodnotené, pričom kedykoľvek si to sledovaný mohol všimnúť a tým často aj "znehodnotiť" výsledky sledovania. Dnes je "sledovaný" prakticky každý, priebežne, ale akosi to teraz nikomu (až na pár exotov ako som ja) nevadí. O pár rokov tak bude príslušnému "orgánu" stačiť stlačenie pár kláves - a dozvie sa o ľubovoľnom človeku viac, ako vie ten dotknutý o sebe sám.

Prečo by to "nejaký úradník" robil? To je viditeľné už dnes. Julian Assange niekomu asi riadne stúpil na otlak, tak si ho teraz "podávajú" - zrazu nemá ani prístup k svojim účtom (tiež podpisoval nejaké podmienky, keď ich zakladal). A to má Assange (zatiaľ) štastie, že je taká celebrita a má veľa podporovateľov. Bradley Manning je na tom teraz omnoho horšie... ale rovnako zle môže skončiť aj Assange, ak ho Švédi vydajú do USA... A nemusí ísť iba o štátnu moc. Pokojne to môže byť veľká korporácia, čo zas ukazuje prípad GeoHot vs. Sony. Štátna moc sa aj tak postupne stáva vykonávateľom moci korporácií [citation needed ], takže to nakoniec možno bude zajedno...

Bežní ľudia budú iste argumentovať tým, že oni nie sú Assange a žiadnym veľkým zvieratám na otlak stúpať nebudú - klasické "ja nič zlé nerobím, ja nemám čo skrývať, nemám sa čoho báť". To je podľa mňa argumentácia scestná, pretože nemusíme niekomu stúpiť na otlak vedome (keby GeoHot vedel, ako to dopadne, určite by do hackovania PS3 nešiel tak naivne) a takisto to nemusí byť až také veľmi veľké zviera (a tie malé svine sú častokrát ešte horšie). V Manningovej situácii sa tiež môže ocitnúť veľa ľudí, pretože nie každý vie zahodiť všetky svoje ideály a tváriť sa, že nevidí zlo. Podstatné je, že na každého dnes existuje kladivo, nielen na čarodejnice. Bežný človek toho podpisuje toľko, že sa na neho v prípade potreby nejaké to porušenie pravidiel vždy nájde. A v budúcnosti bude čoraz jednoduchšie zistiť, čo všetko človek podpísal a čo všetko robil (a teda nájsť, ktoré "pravidlá" porušil). Zatiaľ to ešte celkom nefunguje. Na Assangeho ani na Manninga ešte nestačilo len tých pár stlačení kláves. Ale trendy sú jasné.

Zvykajme si. Žijeme v Matrixe. Už dnes.