Hľadanie pulzarov prostredníctvom projektu Einstein@Home a rádioteleskopu v Arecibo - prečo a ako?

2.) Prečo pátrame po rádiopulzaroch v binárnych systémoch?

Väčšina pulzarov sú veľmi slabé zdroje signálov a vyžadujú si teda použitie veľkých rádioteleskopov. Astronómovia preskúmali celú oblohu pomocou viacerých teleskopov a objavili pulzary v našej Mliečnej dráhe ako aj priľahlých guľových hviezdokopách. Pulzary v iných galaxiách sú mimo dosahu našich prístrojov. Väčšina pulzarov však bola objavená pomocou "integrácie" ich signálu - aby bol odlíšený od šumu, vedci  koordinovaným spôsobom poskladali množstvo pulzov. 

Tento prístup však nie je účinný pri binárnych pulzaroch s krátkou dobou obehu. Najviac binárnych pulzarov totiž pozorujeme zboku, a teda časový rozdiel medzi najbližším a najvzdialenejším bodom ich obežnej dráhy rozmazáva signál natoľko, že je ťažké odlíšiť ho od šumu. To je veľká škoda, pretože väčšina hviezd vo vesmíre nie je jedináčikmi, ale sú súčasťou viacnásobných systémov. Väčšina pulzarov nám teda v doterajších prehliadkach oblohy unikla.

Obr. 3: Väčšinu zo známych rádiopulzarov dokážeme zachytiť len s pomocou najväčších rádioteleskopov na svete, ako napr. 305 metrovou parabolou pri Arecibo na Portoriku (na obrázku), ďalšími teleskopmi v Parkes Observatory v Novom Južnom Walese v Austrálii, Jodrell Bank Observatory v Manchesteri v Anglicku, a Green Bank Telescope vo Virgínii v USA.

Kredit: NAIC = Arecibo Observatory

Obr. 4: Šetrič obrazovky projektu Einstein@home pre hľadanie pulzarov zobrazuje polohy známych pulzarov ako purpurové body.

Kredit: AEI Hannover