Veda

Vedomosť o obdivuhodnej precíznosti, s akou boli smerom ku geografickým pólom Zeme orientované staroegyptské pyramídy, patrí k všeobecne známym faktom. Presnosť však prirodzene nie je dokonalá a i Starí Egypťania sa dopustili pri stavbe zubom času nezriedka doposiaľ odolávajúcich skvostov histórie ľudstva malých, avšak nenulových chýb. Bolo by logické predpokladať, že tieto nepresnosti budú buď náhodné (ak Egypťania používali neustále rovnakú metódu na hranici jej dokonalosti), alebo sa budú v čase postupne zmenšovať až k cieľovému minimu (zdokonaľovaním metódy alebo implementáciou nových precíznejších metód). Presné merania však odhalili prekvapivú závislosť nepresnosti orientácie pyramíd od ich veku, závislosť, ktorá (zdanlivo) popiera zákony logiky. Tento článok sa venuje prekvapivým odhaleniam vedcov, ktoré ponúkajú fascinujúcu možnosť určenia doby výstavby pyramíd novým a od historických záznamov nezávislým spôsobom. Podotýkame, že v článku sú obsiahnuté výlučne seriózne, overiteľné a na striktných faktoch založené vedecké výskumy, nie ezoterické ani pseudovedecké špekulácie.

Mnohokrát bez priveľkej mediálnej pozornosti sa na pracovných stoloch vedcov rodia teórie o stavbe a budúcnosti vesmíru. Veda sa v tomto smere na rozdiel od prorokov či veštcov vyznačuje neoceniteľnou výhodou - svoje predpovede dokáže exaktne a presne zdôvodniť, či dokonca vypočítať ich pravdepodobnosť. V tomto článku si predstavíme napínavý aspekt doposiaľ najúspešnejšej teórie o stavbe častíc - tzv. štandardného modelu - ktorý sa týka stability vákua. Aktuálne experimenty totiž indikujú, že vákuum nie je stabilné, čo by znamenalo skorší či neskorší zánik sveta tak ako ho poznáme. Navyše zánik, ktorý nemusí byť vzdialený pre bežného človeka nič nehovoriace miliardy rokov, ale zánik, ktorý už potenciálne aj mohol začať. Objasníme si, od čoho stabilita vákua presne závisí, ako by sa jeho rozpad prejavil a najmä ako vie ľudstvo zistiť definitívnu odpoveď na túto dôležitú otázku. 

Speleológia je z istého uhla pohľadu ekvivalentom vesmírnych letov. Speleológ v hĺbke jaskyne nie je priveľmi odlišný od kozmonauta nachádzajúceho sa vo vesmíre - objavuje neznáme priestory a dokonca i organizmy, vstupuje tam, kam nikto pred ním, a to všetko s náročnou, mnohokrát zdĺhavou (i niekoľko dní trvajúcou) cestou deliacou ho od povrchu planéty Zem, navyše cestou vonkoncom nie bezrizikovou. Táto paralela je obzvlášť výstižná pri speleopotápačoch, keďže vodný živel pridáva ďalšiu prekážku či už v podobe vysokého tlaku s rastúcou hĺbkou, nepredvídateľným prúdom v podzemnom toku, obmedzeniu viditeľnosti kalom a rozvírenými nánosmi, či limitu dýchacej zmesi pri pohybe v tomto človeku neprirodzenom médiu. Tento článok sa venuje neočakávanému objavu, ktorý sa vďaka speleopotápačom uskutočnil v geologicky nezvyčajnej jaskyni. Jaskyňa sa nenachádza v speleologicky rekordných krajinách ako Venezuela, Vietnam, Čína či Mexiko, nachádza sa ... v Českej republike. Ak máte radi hlbiny nielen vzdialeného vesmíru, ale i planéty Zem, tak nasledujúce riadky o napínavom a nedávnom objave, ktorý ešte s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať v neďalekej budúcnosti nemenej vzrušujúce pokračovanie, sú určené práve vám (pre najnovší update 07/2017 [vrátane názorných video záznamov] viď koniec článku).