Hľadanie pulzarov prostredníctvom projektu Einstein@Home a rádioteleskopu v Arecibo - prečo a ako?

7.) Čo sa môžeme o rádiopulzaroch dozvedieť a načo to bude dobré?

Rádiopulzary sú od ich objavu v roku 1967 (objavitelia Jocelyn Bell a Anthony Hewish z Cambridge, UK) jednou z najvzrušujúcejších oblastí astronomického výskumu. Napriek tomu, že základnú predstavu o princípe ich fungovania máme, mnoho detailov fyzikálnych procesov zostáva zatiaľ neodhalených. Napríklad: aké množstvo nabitých častíc je urychľovaných ultrasilným magnetickým poľom? Aké sú to typy častíc? Ako presne sa pohybujú? V akej vzdialenosti od povrchu neutrónovej hviezdy sa vytvára žiarenie, ktoré je pozorované rádiovými observatóriami?   

Mnoho ďalších tajomstiev je ukrytých pod povrchom – aká je vnútorná stavba a zloženie takého objektu? Nachádzajú sa v centre neutróny alebo ich zložky, kvarky? Náš nový projekt by mal pomôcť poskytnúť odpovede na tieto otázky. Tieto fascinujúce objekty nie sú predmetom záujmu len pre astrofyziku, ale aj pre jadrovú a časticovú fyziku.   
Astronómovia sa budú zaujímať o informácie o výskyte pulzarov (a teda neutrónových hviezd) ako pozostatkov výbuchu supernov. Sú  naše súčasné znalosti korektné alebo existuje prebytok pulzarov v binárnych sústavách alebo pulzarov vypudených z dvojhviezd vďaka asymetriám pri záverečnom výbuchu hviezdy? S týmito informáciami môžu byť testované a zdokonalené naše modely výbuchu supernov, čo následne umožní upresniť silu gravitačných vĺn vyžiarených pri takejto udalosti a takisto tvar týchto vĺn.     

Obr. 14: Neutrónové hviezdy samotné majú veľmi horúci povrch, ktorý vyžaruje roentgenové žiarenie. Ich extrémne silné magnetické pole urýchľuje častice, ktoré následne vyžarujú žiarenie takmer všetkých vlnových dĺžok, od rádiových až po gamma žiarenie. (na obrázku znázornené bledo modrou farbou).

Obr. 15: Krabia hmlovina — pozostatok explózie hviezdy, ktorá bola na Zemi pozorovaná v roku 1054 ako supernova – je živená energiou žiarenia pulzaru v jej centre.
Foto: NASA, ESA a Allison Loll/Jeff Hester (Arizona State University). Poďakovanie: Davide De Martin