Zatmenie Slnka bežný človek nevidí často. Aj keď sa vyskytuje približne dvakrát za rok, je pozorovateľné vždy len na istom území. Úplné zatmenie Slnka nastáva vtedy, ak Mesiac na oblohe zakryje celý slnečný disk a je to jav veľmi zriedkavý, v 21. storočí bude takýchto zatmení spolu len 68.
Prečo je úplné zatmenie Slnka také zriedkavé? Rovina obehu Zeme okolo Slnka nie je totožná s rovinou obehu Mesiaca okolo Zeme. Z toho vyplýva, že keď je Mesiac v nove (teda osvetlená časť Mesiaca je odvrátená od Zeme a teda Mesiac voľným okom nevidíme), vtedy Slnko, Mesiac a Zem nemusia byť v jednej priamke. Väčšinou ani nie je. Niekedy sa Mesiac k spojnici Slnka a Zeme priblíži, takže na oblohe Mesiac zakryje časť slnečného disku a na Zemi je pozorovateľné aspoň čiastočné zatmenie Slnka.
Ale pri niektorých obehoch sa Mesiac predsa len dostane presne do priamky medzi Slnkom a Zemou. Ani to však nemusí stačiť na úplné zatmenie. Niekedy sa Mesiac nachádza tak ďaleko od Zeme, že jeho zdanlivá veľkosť na oblohe je menšia ako zdanlivá veľkosť Slnka na oblohe. V tom prípade ide o zatmenie prstencové, kedy Mesiac nezakryje celý slnečný kotúč, ale len jeho stred.
Pre úplné zatmenie teda Mesiac musí byť presne medzi Slnkou a Zemou a musí byť dostatočne blízko k Zemi, aby jeho zdanlivá veľkosť na oblohe bola dostatočná na zakrytie celého slnečného disku. Územie, na ktorom je pozorovateľné úplné zatmenie Slnka sa nazýva pás totality. Jeho šírka býva do 250 kilometrov, v jeho centrálnej línii je zatmenie pozorovateľné najdlhšie, k okrajom pásu totality sa časy skracujú.
Najbližšie bude pás totality prechádzať územím Slovenska 7. októbra 2135... Pri slnečnom zatmení v roku 1999 pás totality prechádzal Európou, ale tesne minul Slovensko, takže za úplným zatmením si človek musel zájsť to Maďarska či Rakúska.
Rozdiel medzi 99-percentným čiastočným zatmením a úplným 100-percentným zatmením je enormný. Len pri úplnom zatmení možno voľným okom pozorovať slnečnú korónu či vidieť sprievodné javy úplného zatmenia: Baileyho korálky či diamantový prsteň. Takisto je zaujímavé pozorovať okolitú prírodu. Ako Mesiac zatmieva Slnko čoraz viac, intenzita svetla klesá, podobne ako keď sa zvečerieva. Fauna je tým pomýlená a myslí si, že je naozaj večer. V čase úplného zatmenia sa zotmie, naozaj ako v noci, ibaže omnoho rýchlejšie. Takže celá príroda zrazu stíchne a človek si až v tom tichu uvedomí, koľko zvukov v pozadí bežne vydáva hmyz... Takisto, v miestach kde tieň Mesiaca "putuje" po zemskom povrchu, sa prudko ochladí (a ak bolo bezvetrie, tak v dôsledku ochladenia aj trocha zafúka vietor) - až pri takej náhlej neprítomnosti slnečného svetla v celom okolí si človek má možnosť uvedomiť si, koľko energie zo Slnka dopadá na Zem. Je to skrátka nádherný prírodný úkaz ktorý stojí za to pozorovať.
Mal som možnosť pozorovať úplné zatmenie Slnka v Maďarsku pri Balatone 11. augusta 1999. Veľmi sa mi to páčilo, takže keď som sa dozvedel o zatmení Slnka viditeľnom v Šanghaji práve v čase, keď sa tu nachádzam, nezaváhal som ani chvíľu. Zverboval som Hefta (no, vlastne som ho ani nepresviedčal, hneď zahlásil že ide so mnou), požiadali sme o dovolenku v práci, nakúpil som ochranné pomôcky a naštudoval dokumentáciu na internete.
Ochranné pomôcky nebol celkom triviálny nákup. Nechcel som sa spoľahnúť na riešenia typu disketa, ani som neveril papierovým "okuliarom pre zatmenie" inzerovaným na internete. Najklasickejšia ochrana je predsa sklo do zváračskej kukly. Ovšem, pri bežných prechádzkach po šanghajských uličkách vidí človek zvárajúcich Číňanov bez akejkoľvek kukly. Buď len odvracajú tvár, alebo si zakrývajú oči jednou rukou, alebo dokonca pozerajú len tak do oblúka. Povestná čínska "ochrana zdravia pri práci". Bolo mi jasné, že sklíčka do zváračskej kukly bežne nejdú na odbyt a teda sa asi ani bežne nepredávajú, takže hľadanie nebude jednoduché. Vyrazil som teda do štvrte kde predávajú železiarske potreby. Chodil som tam medzi poistnými ventilmi, elektrickými káblami, sústruhmi, rôznymi trúbkami a zváračské potreby nikde nemali. Nakoniec som ich našiel v "New Shanghai No.1 Hardware Store". Snáď jediné miesto v okolí, kde ich mali. Zakúpil som na skúšku 2 sklíčka a jedny dosť tmavé okuliare. Celé to bolo veľmi lacné, fakt nechápem, prečo to Číňania bežne nepoužívajú... Keď som vyskúšal zakúpené veci na pozeranie do Slnka, okuliare boli príliš slabé, asi sa hodia skôr na nejaké brúsenie či rezanie... no ale sklíčka nesklamali. Nakoniec som sa do toho obchodu o pár dní ešte vrátil, dokúpiť ďalších 13 sklíčok (pochopiteľne nielen pre seba) - predavač si ma ešte pamätal a najprv asi nechápal, prečo chce cudzinec toľko zváračských sklíčiek. Keď som ale mu povedal po čínsky "budúcu stredu" a naznačil, že sa budem pozerať cez sklíčko hore (keďže povedať "zatmenie Slnka" po čínsky je nad moje sily), tak sa mi zdalo, že pochopil na čo ich potrebujem. Ale možno aj nie... No ale kúpil som, čo som potreboval a to bolo podstatné.
Pre stred Šanghaja bol vypočítaný čas zatmenia rovných 5 minút, ale smerom na juh sa časy predlžovali. Asi 40 kilometrov južnejšie sa už nachádza pobrežie. A tam bol čas zatmenia 5:51, čiže podstatne dlhší (v strede pása totality bol až vyše 6 minút). Samozrejme som si chcel vychutnať úplné zatmenie čo najdlhšie (v Maďarsku som ho pozoroval menej ako 2 minúty a práve toto zatmenie v Šanghaji malo byť najdlhšie úplné zatmenie v 21. storočí). V nedeľu, 3 dni pred zatmením som sa preto vydal preskúmať túto oblasť na bicykli, aby som vyhliadol vhodné miesto na pozorovanie. Bol som v tých miestach na bicykli pred dvoma rokmi, ale Čína sa mení rýchlo, takže v takýchto prípadoch je vždy vhodné overiť si skutočný stav vecí. Plán vyzeral dobre - ráno sadnem na bicykel a dorazím na dané miesto približne o 9:40, čiže v čase, keď bude úplné zatmenie. Skontrolujem polohu Slnka na oblohe, prístupovú cestu autom, uložím waypoint do GPSka...
Nuž, bicyklová obhliadka nedopadla celkom podľa predstáv. Od rána bolo príšerne horúco a už o pol ôsmej stálo Slnko vysoko na oblohe. Už niekoľko dní panovalo v Šanghaji horúce počasie a v nedeľu teploty kulminovali. Takže na miesto som dorazil s oneskorením a značne vyčerpaný. Našťastie, vyhliadnuté miesto nesklamalo, hrádza bola stále tam, poloha Slnka na oblohe bola výborná, príjazd autom možný a miesto pomerne odľahlé (nájsť úplne odľahlé miesto v okolí Šanghaja je fakt problém).
Takže som vyhlásil úlohy dňa za splnené, ale ešte som skontroloval inú alternatívu. Pár kilometrov ďalej sa nachádza aj čínska pláž. S tou je to zaujímavé. Nechápem, prečo sa more pri Číne nazýva Žlté more, ja by som ho nazval Hnedé... Aj keď pri Šanghaji by to už malo byť Východočínske more, tak či tak je... hnedé. Na kúpanie to naozaj nie je. No ale Číňania sa pred takou malichernosťou nezastavia. Ohradili kus mora hrádzou, doviezli piesok, do vody nasypali nejaké chemikálie... a vzniklo rekreačné stredisko "Gold Sand Blue Sea". Piesok je tam žltý, voda modrá a vstupné vysoké. Keďže som bol na dostrel, preveril som aj túto možnosť... ale pri zočení otváracieho času 9:30 mi bolo jasné, že na pláži zatmenie pozorovať nebudeme. Cesta naspäť domov bola príšerná. Slnko pražilo zhora, od asfaltu stúpalo teplo zospodu, zdalo sa mi to nekonečné. Už som sa pohrával s myšlienkou potupného dovezenia domov taxíkom... posledných 10 kilometrov sa zdalo nekonečných, ale nakoniec som to zvládol. Domov som dorazil úplne vyčerpaný a hneď som sa hodil do vane. Za celú cestu som vypil cez 4 litre vody... a všetku som vlastne vypotil. Na konci som mal na tachometri natočených 87 kilometrov, nič moc. Zjavne za celú únavu bolo zodpovedné horúce počasie - no ale čo by človek neurobil pre kvalitnú prípravu, keď sa teší na zatmenie.
Podľa plánu naša malá výprava mala pozostávať zo 4 dospelých a 1 dieťaťa. V podnelok všetko ešte vyzeralo celkom dobre. Mali sme čas, miesto aj prostriedky. Vonku stále pražilo slnko, jasná obloha, bolo stále veľmi teplo. Ale predpoveď počasia nebola priaznivá. Predpovedali dážď a baby predbežne odriekli účasť. Naisto sme mali ísť iba my dvaja s Hefťom. Čo ma veľmi netešilo, lebo som musel prevziať úlohu vodiča a teda aj abstinenta.
V utorok cez deň - stále teplo a slnečno. Jeden deň do zatmenia. Ale večer sa počasie pokazilo. Zamračilo sa, v noci dokonca prišla búrka a pršalo.
V stredu ráno, v deň zatmenia, som sa zobudil a obloha bola totálne zatiahnutá. Slnko nebolo vôbec vidieť za súvislou oblačnosťou. Pýtam sa ráno naposledy manželky, či ide aj ona. Ani náhodou. Veď bude pršať, lebo to predpovedali v televízii. Hmm. Tak som naložil do auta prenosnú chladničku, zobral som fotoaparát a statív, samozrejme zváračské sklíčko a aj tie brusičské okuliare a vyzdvihol som Hefťa. Cestou na miesto pozorovania bola obloha úplne zamračená, Slnko nebolo vidieť, iba miestami presvitalo slabé svetlo.
Konečne sme dorazili na vyhliadnuté miesto. Ale vtedy sa nedalo považovať za odľahlé - parkovalo tam asi 10 áut a bolo tam pomerne veľa Číňanov. Jeden si tam rozložil súpravu bicích a bubnoval tam. Oni skrátka milujú hluk... No čo už. Otvorili sme si s Hefťom Budvar a pripili na úspech nášho pozorovania. Viac ako ten tretinkový Budvar na začiatku som nemohol, keďže som neskôr musel šoférovať nazad...
Obloha bola väčšinu času zatiahnutá. Ale pár krát Slnko predsa len zasvietilo pomedzi mraky a mohli sme vidieť niekoľko momentov z čiastočného zatmenia. Stačili mi na to tie okuliare, pretože pred Slnkom bola aj vtedy slabá vrstva oblakov. Mesiac postupne odhryzoval zo Slnka "zvrchu", čo nás trocha prekvapilo. Akosi som podvedome očakával, že to bude "zboku". V tom čase sme zavolali svojim manželkám. U Hefťa už pršalo, u mňa doma tiež, takže tam nebolo vôbec vidieť ani to čiastočné zatmenie. No ale my sme na svojom mieste už aspoň niečo videli! Väčšinu času však aj u nás bolo zamračené a keď Slnko začalo vykúkať spoza mrakov, okamžite nás na to upozornili výkriky okolostojacich Číňanov.
Naposledy sme Slnko videli ako tenký kosáčik. To ešte nebolo úplné zatmenie.
Potom už sa beznádejne zamračilo. Už pri fáze kosáčika bolo veľké šero, umocnené oblačnosťou. Následne sa začalo stmievať veľmi rýchlo. A potom sa dovalila temnota. Brutálne rýchlo, v priebehu asi 10 sekúnd, bola zrazu úplná tma. Pri jasnej oblohe by sme pozorovali krásne sprievodné javy, korónu a videli by sme jasné hviezdy. A nebola by celkom tma. Pamätám si zo zatmenia v Maďarsku, že vo fáze úplného zatmenia nebola tma úplná, ale bolo také zvláštne svetlo, ktoré som si sám pre seba nazval "riedke svetlo". Nebolo to normálne šero, ktoré vzniká rozptylom svetla v atmosfére, keď je Slnko už za obzorom, ale také zvláštne svetlo, lebo Slnko stojí hore vysoko na oblohe, veci vrhajú tieň ako cez deň, ale svetla je veľmi málo. Lenže tu v Šanghaji nebolo žiadne riedke svetlo, vďaka oblakom nebolo totiž vôbec žiadne svetlo. Totálna tma, ktorá prišla veľmi rýchlo. Jediné svetlá boli svetlá budov v diaľke (nablízku žiadne budovy neboli). Takže mraky, ktoré nás pripravili o pozorovanie výnimočných javov, nám aspoň priniesli iný nečakaný zážitok. V Šanghaji sa v noci oproti dňu v tomto období veľmi neochladí, aj v noci býva teplo a vlhko a takisto aj pri daždi. Ale pri zatmení sme pocítili aj ochladenie. Možno nebolo veľmi veľké, ale prišlo to veľmi rýchlo, takže sme ho zaregistrovali. Príroda však nestíchla. Bubeník bubnoval, Číňania prejavovali svoje emócie hlukom, takže hmyz nemal čas zaspať. Ďalší z javov, ktorý som nečakal.
Potom, ešte stále vo fáze úplného zatmenia, začalo pršať. Dážď, ktorý znemožnil akékoľvek pozorovanie našim polovičkám, dostihol aj nás. Bol to riadny lejak, takže zahnal do auta aj mňa. Hlavne zrušil bubeníka, ktorý naložil svoje bicie do džípa a odfrčal preč. Ostatní Číňania tiež posadali na autá a motorky a odfrčali takmer všetci preč ešte za tmy. Sedeli sme s Hefťom v aute a vychutnávali si posledné chvíle úplného zatmenia...
Ďalší efekt zatmenia je, že človeka pochytí mystická nálada. Teda Číňanov asi nie, oni sú fakt iní. Ale našinec chytí zvláštnu náladu. Tak sme si zafilozofovali, že to zlé počasie, mraky a dážď, zariadila Matka Príroda preto, že Číňania si pekný prírodný úkaz vlastne nezaslúžia, za to, ako sa oni správajú k Prírode - devastačne a ignorantsky. Ešte aj v čase úplného zatmenia, tí čo zdvihli zadky od televízorov a vydali sa pozorovať, vyrábali hluk... ale Príroda je mocná a poradila si s nimi po svojom.
Ale
aj o krajších veciach sa dá rozmýšľať. Napríklad je veľmi zvláštna náhoda, že zdanlivá veľkosť Slnka a Mesiaca na oblohe je približne rovnaká, takže môžeme pozorovať zatmenia Slnka. Ak by bol Mesiac výrazne menší (alebo ďalej), zakryl by omnoho menšiu časť Slnka a nehovorili by sme o zatmení ale o prechode (niekedy napríklad môžeme pozorovať prechod Venuše, tá je ale už príliš ďaleko, takže sa javí ako príliš malá). Takisto keby bol Mesiac na oblohe výrazne väčší, hovorili by sme o zákryte. Ale Mesiac je tak akurát, navyše máme okrem zatmení Slnka aj zatmenia Mesiaca (kedy zase tieň Zeme zakryje povrch Mesiaca), čo je taká veľmi zvláštna náhoda, až to niektorí za náhodu nepovažujú. Aj takéto myšlienky človeka napadnú, keď má tú zvláštnu náladu...
Úplné zatmenie pominulo, už nebola tma ale zase len šero a opäť to prišlo rýchlo. Pršalo potom ešte dlho, takže obloha bola celkom zatiahnutá a Slnko sme celý deň už nevideli, teda ani dobiehajúce čiastočné zatmenie sme už nemali šancu pozorovať. Mystická nálada nás však stále držala, takže po príchode k nám sme otvorili fľašu Bunnahabhain Darach Úr. Nefarbená nefiltrovaná single-malt Islay whiskey... Mňam-mňam.
Aj keď nám pozorovanie nevyšlo celkom podľa predstáv, predsa len sme boli trocha odmenení za našu snahu a neľutujeme vynaložený čas a prostriedky. Keď bude nabudúce nejaký výnimočný prírodný úkaz v našom okolí, určite sa vyberieme pozorovať ho.
A ešte jedna logická hádanka na záver: Zatmenie Mesiaca funguje na podobnom princípe, ako zatmenie Slnka, ibaže v tomto prípade je Zem medzi Slnkom a Mesiacom a teda Mesiac v splne sa ocitne v tieni Zeme. Zatmenie Mesiaca však máme väčšiu šancu pozorovať, pretože je viditeľné na celej nočnej strane Zeme. V 21. storočí bude spolu 224 zatmení Slnka: 77 čiastočných, 72 prstencových, 68 úplných a 7 kombinovaných prstencovo-úplných (na niektorých miestach bude prstencové zatmenie, inde bude úplné). V tom istom období 100 rokov bude pozorovateľných 143 zatmení Mesiaca (58 čiastočných a 85 úplných). To znamená, že zatmení Slnka bude podstatne väčší počet! Zatmenie Slnka môže nastať len v nove, zatmenie Mesiaca len v splne, tých je za obdobie 100 rokov rovnako... a Zem je omnoho väčšia ako Mesiac, takže aj jej tieň je väčší ako tieň Mesiaca... Ako teda vysvetliť tento zdanlivý paradox? Odpovede píšte na fórum.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 12354x
-
