Máme sa báť rádioaktivity?

2. mylný názor: Okolie Černobyľu je úplne mŕtvou rádioaktívnou zónou bez života.

Havária v Černobyľskej jadrovej elektrárni v roku 1986 bola bezpochyby najväčšou a najsmutnejšou haváriou v histórii mierového využitia jadrovej energie. Má na svedomí desiatky priamych obetí a nepriame dôsledky ožiarenia ich zabili ďalšie stovky. Niektoré údaje o desiatkach tisíc obetí sú však zavádzajúce, pretože ich autori napr. vôbec neberú do úvahy, že na rakovinu a podobné choroby ľudia umierali aj pred haváriou. Je to o to smutnejšie, keď si uvedomíme, že nezlyhala technika, ale že haváriu spôsobilo neodborné ovládanie reaktora personálom (paradoxne pri testovaní nového bezpečnostného systému manuálne a neodborne odstavili sedem ďalších systémov) spolu s nedostatkami dizajnu reaktora.

V každom prípade však táto katastrofa nebola pre životné prostredie taká ničivá, ako sa odborníci pôvodne domnievali, keď videli ako les v bezprostrednom okolí reaktora umiera na následky ožiarenia. Vo vysídlenej zóne však nielenže dnes život existuje, ale dokonca sa mu veľmi dobre darí.

Prírodná rezervácia pri reaktore

V oblasti okolo reaktora paradoxne vznikla prírodná rezervácia, ktorá bujnie životom omnoho lepšie, než keď bola oblasť obývaná ľuďmi, ktorí ju svojimi aktivitami poškodzovali viac, než ju poškodila radiácia z havárie. Nenachádzajú sa tam žiadne netvory ani mutanti, iba na niekoľkých boroviciach v bezprostrednej blízkosti reaktora môžeme uvidieť menšie rastové zvláštnosti.

Zo živých tvorov tu naopak nájdeme vzácne a chránené druhy vtáctva a černobylská rezervácia je dokonca pravdepodobne jediným miestom na svete, kde voľne žijú zdravé stáda takmer vyhynutého koňa Przewalského.

To samozrejme nijako neznižuje tragickosť jadrovej katastrofy, avšak jej dlhodobé vplyvy sú menšie, než sa čakalo. Koniec koncov, úroveň radiácie vo väčšine zóny je nižšia než jej prirodzená hodnota na mnohých iných miestach na Zemi. Napríklad v priebehu týždennej dovolenky na spomínanej brazílskej pláži Guadapari dostaneme rovnakú dávku radiácie ako za tri roky života v evakuovanom meste Pripjať v Černobyľskej "mŕtvej" zóne.

Obr. 6: Okolie Černobyľu sa po havárii napriek zvýšenej hladine radiácie veľmi rýchlo regeneruje a dnes je prakticky prírodnou rezerváciou s prekvitajúcim životom a mnohými druhmi chránených živočíchov.
Foto: www.chernobyl.in.ua

Obr. 7: Aj Hirošima je dnes prekvitajúce a moderné mesto, ktoré sa z totálnej deštrukcie napriek státisícom obetí premenilo na metropolu s viac ako milión obyvateľmi. Nezabúda však na zhodenie atómovej bomby na jej civilné obyvateľstvo. Tento barbarský čin dodnes pripomína tzv. A-bomb dome (na fotografii vľavo), ktorý je jednou z mála stavieb v meste, ktoré neboli výbuchom úplne zničené (mimochodom, táto stavba bola dielom českého architekta Jana Letzela). Ľudstvo by malo urobiť všetko, aby sa podobná tragédia už nikdy nezopakovala. Napriek všetkému, nie je to dôvod k strachu, predsudkom a odsúdeniu radiácie ako takej.
Foto: Autor