Ani viac než polstoročie od prevratného okamihu vypustenia prvej umelej družice Zeme Sovietskym zväzom nemá ľudstvo pred sebou perspektívu masívnej expanzie do vesmíru. Preč sú časy entuziazmu, keď slovné spojenie "21. storočie" bolo synonymom doby masívnych orbitálnych miest, kozmických lodí a slnečných elektrární dodávajúcich energiu z obežnej dráhy. Hlavnou príčinou stagnácie vývoja sú neúmerne vysoké náklady na vypustenie materiálu na obežnú dráhu. A tie vďaka fyzikálnym zákonom a chemickým vlastnostiam paliva pri použití klasického chemického pohonu nemajú možnosť byť výrazne (to znamená prinajmenšom stonásobne) zrazené, a to ani pri zainteresovaní súkromného sektora. Prelom môže nastať až implementovaním nového princípu. Tých bolo navrhnutých v posledných desaťročiach viacero, avšak všetky vyžadujú netriviálny vývoj technológií či materiálov príliš vzdialených od tých súčasných, alebo neponúkajú dostatočne markantné zníženie nákladov. Jeden koncept sa však týmto handicapom do značnej miery vymyká - nesie názov StarTram.