Technológie

V tomto článku nenačrieme ako zvyčajne do technologických pokrokov posúvajúcich ľudstvo do vesmíru ani najnovších výsledkov vedeckého bádania. Zostaneme viac pri zemi, a to obrazne i doslovne - zaoberať sa budeme bicyklom na elektrický pohon. Ambíciou článku nie je pokryť celú sofistikovanú a prudko sa rozvíjajúcu problematiku elektrických bicyklov, ani poskytnúť podrobný technický návod na prestavbu, hoci do istej miery sa samozrejme zaoberá aj týmito aspektmi. Jeho cieľom je predovšetkým pomôcť pri zvažovaní a rozhodovaní sa pre rôzne koncepty a možnosti zadováženia si tohto ekologického dopravného a relaxačného prostriedku, a to formou praktickej interaktívnej tabuľky v prvej časti článku, ktorá na základe čitateľom zvolených priorít navrhne vhodnú alternatívu. Druhá časť článku podrobnejšie popisuje jednu z rozšírených možností elektrifikácie bicykla (ktorá pre autorom zvolené priority z tabuľky vyšla ako najvýhodnejšia), vysvetlí jej výhody i nevýhody, načrtne možnosti ďalších vylepšení a zosumarizuje konkrétne praktické skúsenosti. Tretia časť článku poskytne niekoľko tipov na rozšírenie možností použitia (nielen elektrického) bicykla predovšetkým v zimnom období. V konečnom dôsledku veríme, že článok inšpiruje či dodá odvahu prípadným záujemcom váhajúcim a tápajúcim vo veľkej škále možností a prístupov v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej technologickej oblasti. 

Jadrová fúzia je spolu s orbitálnymi slnečnými elektrárňami jednou z najperspektívnejších možností výrazného posunu ľudskej civilizácie na energetickej škále a prevencie jej degenerácie prejavujúcej sa i čoraz frekventovanejšími energiou motivovanými konfliktmi. Primárnou asociáciou pojmu "jadrová energia" je však opodstatnený a závažný problém rádioaktívneho odpadu. Napriek tomu, že vlajková loď výskumu a vývoja v jadrovej oblasti - projekt ITER založený na tzv. tokamakovom type fúzneho reaktora - bude v prípade úspešného dokončenia produkovať v porovnaní s dnešnými štiepnymi reaktormi mnohonásobne menej nebezpečný odpad, problém s odpadom nevyrieši úplne. Málo známou skutočnosťou však je, že existujú aj ďalšie, radikálne odlišné koncepty jadrovej fúzie, ktoré majú oproti tokamakom niekoľko predností, a ktoré zaznamenali v priebehu posledných rokov značný pokrok. Tieto koncepty majú na základe aktuálnych experimentálnych výsledkov na rozdiel od tokamakov potenciál umožniť využívať na produkciu energie aj tzv. bezneutrónovú fúziu. V prípade potvrdenia ich realizovateľnosti to bude znamenať zníženie množstva rádioaktívneho odpadu na extrémne nízku úroveň, navyše s výrazne menšími, jednoduchšími a menej nákladnými reaktormi. V tomto dvojdielnom článku sa budeme venovať viacerým najsľubnejšie sa vyvíjajúcim vedecky seriózne podloženým projektom, ktoré by ľudstvu takýto signifikantný pokrok mohli umožniť, doplňujúc celistvosť informácií popisom environmentálnych predností bezneutrónovej fúzie. Podotýkame, že bezneutrónová fúzia nie je (na rozdiel napr. od studenej fúzie) kontroverznou témou, pretože jej existencia je spoľahlivo experimentálne preukázaná a teoreticky konzistentne popísaná. Predmetom výskumu je iba možnosť jej využiteľnosti pre účely ekonomicky rentabilnej produkcie energie.

Logika hovorí, že najväčšie a rekordné projekty budú realizované v najvyspelejších či prinajmenšom najľudnatejších krajinách sveta disponujúcich dostatočnými zdrojmi. O informácie z budovania impozantných priehrad, mostov či tunelov v týchto krajinách nie je v médiách núdza, avšak existuje výnimka vybudovaná z technologického hľadiska v doposiaľ opomínanej časti sveta, o ktorej je povedomie vo vyspelých krajinách takmer nulové. Alebo ste už azda niekedy počuli o projekte Veľkej umelej rieky na Sahare? Ak nie, prečítajte si nasledujúci článok o tejto pozoruhodnej a obdivuhodnej stavbe vybudovanej v Saharskej púšti.