Skip to main content
Kategórie:

Skleníkové plyny

Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sú pre nedávnu minulosť, preto v tomto experimente nemusíme mať žiadne pochybnosti. Pre budúcnosť sú používané 4 možné scenáre, z ktorých prvé dva sú prevzaté zo správy Medzivládneho výboru pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change) z roku 2001.

 

Obr. 1: Scenáre pre budúce emisie kysličníka uhličitého

 

  • SRES scenár A1B (oficiálna definícia)
  • SRES scenár B1 (oficiálna definícia)
  • Stabilizácia na 400.10-6 - tento scenár predpokladá, že legislatívne alebo alternatívne prostriedky zaistia, aby koncentrácie emisií CO2 v atmosfére zostali konštantne na 400.10-6.
  • Vnútená správa od r. 2050 - tento radikálny scenár predpokladá, že v r. 2050 budú zavedené mechanizmy na odstránenie CO2 z atmosféry.

 

Solárna energia

Minulosť

Pre minulosť (1920-2000) sú použité 4 dátové sady pozorovaní solárneho indexu (meranie  množstva energie prijatej Zemou zo Slnka). Je tam rozumný stupeň variácie medzi týmito súbormi dát, ktoré sú všetky založené na pozorovaniach. Pre prípad, že by všetky tieto sady výrazne podcenili aktuálny trend solárneho indexu (v tom prípade by to znamenalo, že veľká časť pozorovaného ohrievania v druhej polovici 20. storočia mohla byť spôsobená Slnkom), bol nezávisle vytvorený 5. súbor dát so zdvojnásobeným trendom solárneho indexu v Leanovom, Beerovom a Bradleyho súbore dát.

 

5 scenárov pre emisie solárnej energie v minulosti
Obr. 2: 5 scenárov pre emisie solárnej energie v minulosti. Na tomto obrázku sú na osi y bezrozmerné jednotky týkajúce sa solárnej konštanty.

 

Vo všetkých súboroch dát môžeme vidieť 11 ročný solárny cyklus, spôsobený pravidelným striedaním aktivity škvŕn na  Slnku.

Prečo sú všetky súbory dát spojené na začiatku periódy, a nie na konci, keď sme presvedčení, že pozorovania sú kvalitné? Skutočne by bolo lepšie, keby to bolo tak, ale keď začíname všetky naše simulácie od fázy 'spin up', musíme dať pozor, aby nenastal náhly skok vo vnucovaní. V skutočnosti je trend (alebo zmena v priebehu pozorovanej periódy) lepší než absolútna hodnota daných reálnych materiálov, teda odchýlka na začiatku nevadí. Je postačujúce, ak sú všetky súbory dát v rovnakom bode 11 ročného solárneho cyklu v r. 1920.

Budúcnosť

Keďže nikto nevie, ako bude sa bude energetický výkon Slnka meniť v nasledujúcich 80 rokoch, boli vytvorené 3 scenáre - buď bude solárny index narastať rovnakou rýchlosťou ako v priebehu posledných 80 rokov, alebo bude klesať rovnakou rýchlosťou, alebo ani nevzrastie, ani neklesne. Môžeme predpokladať, že v skutočnosti bude prebiehať niekde uprostred týchto prípadov.

5 scenárov pre emisie solárnej energie v budúcnosti - zmenšovanie solárneho indexu
Obr. 3: 5 scenárov pre emisie solárnej energie v budúcnosti - zmenšovanie solárneho indexu

 

5 scenárov pre emisie solárnej energie v budúcnost - vzrastajúci slnečný index
Obr. 4: 5 scenárov pre emisie solárnej energie v budúcnost - vzrastajúci slnečný index

 

5 scenárov pre emisie solárnej energie v budúcnost - konštantný solárny index
Obr. 5: 5 scenárov pre emisie solárnej energie v budúcnost - konštantný solárny index

 

Vulkanické erupcie

Minulosť

Len vulkanické erupcie ktoré sú dostatočne veľké aby donútili prach vystúpať do relatívne stabilnej stratosféry, majú významný vplyv na svetovú klímu. Výbuch sopky Pinatubo v r. 1992 badateľne ochladzoval Zem približne 2 roky. Opäť je tu primeraná miera neistoty v pozorovaniach vulkanických emisií v minulosti - najmä v pred-satelitnej ére. Pre dobu uplynulých 80 rokov je vytvorených 5 súborov dát založených na Satoovych a Ammanovych pozorovaniach vulkanického aerosólu v stratosfére. Tieto údaje sú rozdelené do 4 pásiem zemepisných šírok rovnakej rozlohy: od 90°J po 30°J, od 30°J po rovník, od rovníka po 30°S a od 30°S po 90°S.

 

Koncentrácie vulkanikého aerosólu v stratosfére v rokoch 1920-2000 podľa Sato a spol.
Obr. 6: Koncentrácie vulkanického aerosólu v stratosfére v rokoch 1920-2000 podľa Sato a spol.

 

Koncentrácie vulkanického aerosólu v stratosfére v rokoch 1920-2000 podľa Ammann a spol.
Obr. 7: Koncentrácie vulkanického aerosólu v stratosfére v rokoch 1920-2000 podľa Ammann a spol.

 

Budúcnosť

Pre budúcnosť bolo vytvorených 10 možných scenárov, keďže samozrejme neexistuje žiadna reálna predstava, ktoré sopky môžu kedy vybuchnúť. Jeden scenár jednoducho opakuje nedávnu minulosť podľa Satoovho (2002) súboru dát. Dva ďalšie sú založené na pozorovaniach predchádzajúcich 80 rokov podľa Satoovych a Ammannovych súborov dát. Zvyšných 7 sú podmnožiny pozorovaní 1400-1960, založené na súboroch dát zostavených Crowleyom. 

 

Ozón

Hodnoty troposférického a stratosférického ozónu sú nastavené podľa pozorovaní, ktoré sú dobre viazané pre nedávnu minulosť. Pre budúcnosť sú používané dva scenáre - jeden je IPCC B1 scenár (oficiálna definícia), druhý pochádza z Hadley Centre, ktorý predpokladá zotavenie ozónovej diery približne v r. 2025.

 

 

Literatúra

Ammann CM et al, "A monthly and latitudinally varying volcanic forcing dataset in simulations of 20th century climate", GRL, 2003

Sato 2003 - http://www.giss.nasa.gov/data/strataer/.
Sato, M., J.E. Hansen, M.P. McCormick, and J.B. Pollack 1993. Stratospheric aerosol optical depth, 1850-1990. J. Geophys. Res. 98, 22987-22994

SK Solanki & NA Krivova Can solar variability explain global warming since 1970? , J. Geophys. Res., 108, (2003)

J Lean, J Beer & R Bradley RECONSTRUCTION OF SOLAR IRRADIANCE SINCE 1610 - IMPLICATIONS FOR CLIMATE-CHANGE (1995, Geophys. Res. Letters, 22, 3195-3198) extended to 1997 (Lean, pers. comm., 1998)

DV Hoyt & KH Schatten, A DISCUSSION OF PLAUSIBLE SOLAR IRRADIANCE VARIATIONS, 1700-1992 , J. Geophys. Res., 98, 18895-18906 , (1993)

Lockwood & Foster

 

Zdroj: projektové stránky CPDN