Veda

Jadrová fúzia je spolu s orbitálnymi slnečnými elektrárňami jednou z najperspektívnejších možností výrazného posunu ľudskej civilizácie na energetickej škále a prevencie jej degenerácie prejavujúcej sa i čoraz frekventovanejšími energiou motivovanými konfliktmi. Primárnou asociáciou pojmu "jadrová energia" je však opodstatnený a závažný problém rádioaktívneho odpadu. Napriek tomu, že vlajková loď výskumu a vývoja v jadrovej oblasti - projekt ITER založený na tzv. tokamakovom type fúzneho reaktora - bude v prípade úspešného dokončenia produkovať v porovnaní s dnešnými štiepnymi reaktormi mnohonásobne menej nebezpečný odpad, problém s odpadom nevyrieši úplne. Málo známou skutočnosťou však je, že existujú aj ďalšie, radikálne odlišné koncepty jadrovej fúzie, ktoré majú oproti tokamakom niekoľko predností, a ktoré zaznamenali v priebehu posledných rokov značný pokrok. Tieto koncepty majú na základe aktuálnych experimentálnych výsledkov na rozdiel od tokamakov potenciál umožniť využívať na produkciu energie aj tzv. bezneutrónovú fúziu. V prípade potvrdenia ich realizovateľnosti to bude znamenať zníženie množstva rádioaktívneho odpadu na extrémne nízku úroveň, navyše s výrazne menšími, jednoduchšími a menej nákladnými reaktormi. V tomto dvojdielnom článku sa budeme venovať viacerým najsľubnejšie sa vyvíjajúcim vedecky seriózne podloženým projektom, ktoré by ľudstvu takýto signifikantný pokrok mohli umožniť, doplňujúc celistvosť informácií popisom environmentálnych predností bezneutrónovej fúzie. Podotýkame, že bezneutrónová fúzia nie je (na rozdiel napr. od studenej fúzie) kontroverznou témou, pretože jej existencia je spoľahlivo experimentálne preukázaná a teoreticky konzistentne popísaná. Predmetom výskumu je iba možnosť jej využiteľnosti pre účely ekonomicky rentabilnej produkcie energie.

Existencia a povaha tmavej energie patrí medzi najdôležitejšie otázky súčasnej kozmológie. Nutnosť zavedenia tohto exotického parametra do teórií však môže pripomínať snahu dávnych astronómov o zladenie vtedajších pozorovaní pohybu planét s geocentrickou predstavou výnimočného postavenia Zeme vo vesmíre zavádzaním zložitých predpokladov (epicyklov). Veda má však svoj zvláštny zmysel pre humor, pretože po takmer pol tisícročí sa situácia obrátila - musíme zavádzať zložité predpoklady, len aby sme udržali predstavu nevýnimočného postavenia Zeme vo vesmíre. Nové objavy preto opätovne vnukli vedcom myšlienku, ktorú zavrhli pred dlhými 450 rokmi v časoch Mikuláša Kopernika - čo ak postavenie Zeme vo vesmíre je predsa len výnimočné? Poďme sa pozrieť na túto aktuálnu tému podrobnejšie.

Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity SOSA je občianskym združením, a zaoberá sa popularizáciou vesmírneho výskumu na Slovensku . Vznikla v roku 2009 a v súčasnosti má už vyše 20 členov, medzi ktorými sú stredoškoláci so záujmom o vedu, študenti technických vysokých škôl a profesionáli z oblasti astrofyziky a inžinierstva.

Vzhľadom na stav moderného vesmírneho výskumu na Slovensku, ktorý je v porovnaní s inými európskymi krajinami málo populárny, SOSA si dala za hlavný cieľ navrhnúť a vyrobiť lacnú alternatívu pre študentské blízko-vesmírne experimenty vo forme stratosférických balónov nesúcich rôzne elektronické zariadenia. Táto iniciatíva by mala postupne vyústiť do konštrukcie prvého slovenského mini-satelitu, takzvaného cubesatu. Popularizácia kozmického výskumu je organizáciou SOSA podporovaná aj uverejňovaním článkov na portáli kozmonautika.sk a organizovaním verejných prednášok pre všeobecné zvyšovanie povedomia o potrebe rozvoja kozmického výskumu a priemyslu na Slovensku. Táto organizácia sa tiež zasadzuje o vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry ESA a Európskeho južného observatória ESO .