Najlepšie články

Prvá časť tohto článku bola venovaná popisu ekologicky atraktívneho spôsobu veľkokapacitnej produkcie energie - bezneutrónovej fúzii. Boli v nej popísané jej environmentálne výhody, potenciál a riziká v kontexte hlavných konceptov štiepnych a fúznych reaktorov. V druhej časti sa teraz pozrieme bližšie na štyri vedecky seriózne podložené a experimentálne sľubne sa vyvíjajúce prístupy, ktoré by mohli ľudstvu využitie bezneutrónovej fúzie umožniť - konkrétne koncept Polywell využívajúci netermalizovanú plazmu, Dense Plasma Focus uskutočňujúci termalizované i netermalizované procesy, a prístupy Laser Fast Ignition a Z-pinch využívajúce plazmu blízku termalizácii.   

Vedomosť o obdivuhodnej precíznosti, s akou boli smerom ku geografickým pólom Zeme orientované staroegyptské pyramídy, patrí k všeobecne známym faktom. Presnosť však prirodzene nie je dokonalá a i Starí Egypťania sa dopustili pri stavbe zubom času nezriedka doposiaľ odolávajúcich skvostov histórie ľudstva malých, avšak nenulových chýb. Bolo by logické predpokladať, že tieto nepresnosti budú buď náhodné (ak Egypťania používali neustále rovnakú metódu na hranici jej dokonalosti), alebo sa budú v čase postupne zmenšovať až k cieľovému minimu (zdokonaľovaním metódy alebo implementáciou nových precíznejších metód). Presné merania však odhalili prekvapivú závislosť nepresnosti orientácie pyramíd od ich veku, závislosť, ktorá (zdanlivo) popiera zákony logiky. Tento článok sa venuje prekvapivým odhaleniam vedcov, ktoré ponúkajú fascinujúcu možnosť určenia doby výstavby pyramíd novým a od historických záznamov nezávislým spôsobom. Podotýkame, že v článku sú obsiahnuté výlučne seriózne, overiteľné a na striktných faktoch založené vedecké výskumy, nie ezoterické ani pseudovedecké špekulácie.

V tomto článku nenačrieme ako zvyčajne do technologických pokrokov posúvajúcich ľudstvo do vesmíru ani najnovších výsledkov vedeckého bádania. Zostaneme viac pri zemi, a to obrazne i doslovne - zaoberať sa budeme bicyklom na elektrický pohon. Ambíciou článku nie je pokryť celú sofistikovanú a prudko sa rozvíjajúcu problematiku elektrických bicyklov, ani poskytnúť podrobný technický návod na prestavbu, hoci do istej miery sa samozrejme zaoberá aj týmito aspektmi. Jeho cieľom je predovšetkým pomôcť pri zvažovaní a rozhodovaní sa pre rôzne koncepty a možnosti zadováženia si tohto ekologického dopravného a relaxačného prostriedku, a to formou praktickej interaktívnej tabuľky v prvej časti článku, ktorá na základe čitateľom zvolených priorít navrhne vhodnú alternatívu. Druhá časť článku podrobnejšie popisuje jednu z rozšírených možností elektrifikácie bicykla (ktorá pre autorom zvolené priority z tabuľky vyšla ako najvýhodnejšia), vysvetlí jej výhody i nevýhody, načrtne možnosti ďalších vylepšení a zosumarizuje konkrétne praktické skúsenosti. Tretia časť článku poskytne niekoľko tipov na rozšírenie možností použitia (nielen elektrického) bicykla predovšetkým v zimnom období. V konečnom dôsledku veríme, že článok inšpiruje či dodá odvahu prípadným záujemcom váhajúcim a tápajúcim vo veľkej škále možností a prístupov v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej technologickej oblasti. 

Projektu Einstein@home sa podaril dôležitý objav, ktorý 12. augusta uverejnili v prestížnom vedeckom časopise Science - detekcia nového pulzaru. Pulzarov vedci od roku 1967 objavili viac ako dve tisíc, pričom výnimočnosť tohto najnovšieho prírastku spočíva v spôsobe jeho objavu - bol odhalený analýzou dát z najväčšieho rádioteleskopu na svete v Arecibo (s priemerom antény 305 metrov) prostredníctvom platformy BOINC.