Všetky články

V tomto článku nenačrieme ako zvyčajne do technologických pokrokov posúvajúcich ľudstvo do vesmíru ani najnovších výsledkov vedeckého bádania. Zostaneme viac pri zemi, a to obrazne i doslovne - zaoberať sa budeme bicyklom na elektrický pohon. Ambíciou článku nie je pokryť celú sofistikovanú a prudko sa rozvíjajúcu problematiku elektrických bicyklov, ani poskytnúť podrobný technický návod na prestavbu, hoci do istej miery sa samozrejme zaoberá aj týmito aspektmi. Jeho cieľom je predovšetkým pomôcť pri zvažovaní a rozhodovaní sa pre rôzne koncepty a možnosti zadováženia si tohto ekologického dopravného a relaxačného prostriedku, a to formou praktickej interaktívnej tabuľky v prvej časti článku, ktorá na základe čitateľom zvolených priorít navrhne vhodnú alternatívu. Druhá časť článku podrobnejšie popisuje jednu z rozšírených možností elektrifikácie bicykla (ktorá pre autorom zvolené priority z tabuľky vyšla ako najvýhodnejšia), vysvetlí jej výhody i nevýhody, načrtne možnosti ďalších vylepšení a zosumarizuje konkrétne praktické skúsenosti. Tretia časť článku poskytne niekoľko tipov na rozšírenie možností použitia (nielen elektrického) bicykla predovšetkým v zimnom období. V konečnom dôsledku veríme, že článok inšpiruje či dodá odvahu prípadným záujemcom váhajúcim a tápajúcim vo veľkej škále možností a prístupov v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej technologickej oblasti. 

Slnečné žiarenie je primárnym zdrojom energie pozemského života. Z fyzikálneho pohľadu je energia širokospektrálneho (teda aj slnečného) žiarenia pohlcovaná tým efektívnejšie, čím širšie rozmedzie vlnových dĺžok fotónov (počnúc časťou spektra, v ktorej zdroj vyžaruje maximum energie) a čím väčšie percento fotónov každej z týchto vlnových dĺžok je zachytávané. Každý nevyužitý fotón by totiž spôsoboval čiastočnú stratu dostupnej energie. Rovnomerné pohlcovanie fotónov všetkých vlnových dĺžok v rozmedzí spektra viditeľného žiarenia (keďže práve v tejto časti elektromagnetického spektra Slnko vďaka svojej povrchovej teplote vyžaruje maximum energie) je ľudským mozgom interpretované ako čierna farba - preto sú čierne napr. aj solárne články. Aplikácia v biológii nám generuje priamočiary záver - ak by mali pozemské rastliny využívať energiu slnečného žiarenia s maximálnou možnou efektivitou jej premeny na chemickú energiu (ktorá je hybnou silou živých organizmov na Zemi), tak z fyzikálno-chemického hľadiska by mali jednoznačne rovnomerne pohlcovať čo najviac fotónov spadajúcich do viditeľnej časti spektra, a to i bez ohľadu na ďalšie procesy nasledujúce po zachytení fotónu. Bezprostredne sa nám tak vynára neobvyklá no logická otázka týkajúca sa jednej zo základných charakteristík pozemskej prírody okolo nás - prečo rastliny nie sú čierne?

Prvá časť tohto článku bola venovaná popisu ekologicky atraktívneho spôsobu veľkokapacitnej produkcie energie - bezneutrónovej fúzii. Boli v nej popísané jej environmentálne výhody, potenciál a riziká v kontexte hlavných konceptov štiepnych a fúznych reaktorov. V druhej časti sa teraz pozrieme bližšie na štyri vedecky seriózne podložené a experimentálne sľubne sa vyvíjajúce prístupy, ktoré by mohli ľudstvu využitie bezneutrónovej fúzie umožniť - konkrétne koncept Polywell využívajúci netermalizovanú plazmu, Dense Plasma Focus uskutočňujúci termalizované i netermalizované procesy, a prístupy Laser Fast Ignition a Z-pinch využívajúce plazmu blízku termalizácii.