Všetky články

Energia znamená život - toto tvrdenie vonkoncom nie je prehnané. Platí to na úrovni živých organizmov, ktoré energiu premieňajú rôznymi prekvapujúco dômyselnými chemickými reakciami, avšak platí to aj všeobecne, ako základné pravidlo vesmíru - kde niet energie, niet pohybu, ani života. Keďže aj hmota je vlastne len nesmierne koncentrovaná forma energie (spomeňme si na všeobecne známy vzťah z Einsteinovej teórie relativity E=mc²), celý vesmír je v podstate ohromnou nádobou, v ktorej neustále dochádza k premene jednej formy energie na inú - ako hinduistický tanec boha Šivu. Vedci sa snažia z tohto tanca pre ľudstvo čo najviac vyťažiť, ale nie je to ľahké úsilie, ak chceme zároveň zachovať aj prijateľné životné prostredie. V tomto článku sa zameriame na popis vedeckého pozadia a súvislostí stojacimi za jadrovou fúziou ako veľmi perspektívnym, bezpečným a ekologickým veľkokapacitným zdrojom energie nezávislým od vrtochov prírody či počasia, ktorý s minimom odpadu a takmer nevyčerpateľnými zásobami paliva ponúka vyriešenie energetickej a do veľkej miery aj ekologickej krízy ľudstva. V neposlednom rade sa pozrieme aj na projekt, v rámci ktorého sa tejto dobrodružnej cesty môžete zúčastniť aj vy prostredníctvom vášho PC (simuláciami častíc plazmy vo fúznom reaktore).

Projektový tím v Leiden Classical pripravuje nový model pre reaktívny rozptyl molekúl vodíka na kovových povrchoch, ktorý zahŕňa aj tzv. fonónový efekt. Fonón vo fyzike je kvantum energie, ktoré súvisí s módom vibrácie pevnej kryštalickej mriežky.

Väčšina teórií zaoberajúcich sa reaktívnym rozptylom molekúl vodíka na kovových povrchoch používa modely, v ktorých sa povrchové atómy kovu nehýbu. Počas simulácií tieto atómy zostávajú v pokoji vo svojich ideálnych pozíciách v kryštálovej mriežke. Výsledky takýchto 6-rozmerných kvantovo-dynamických simulácií sú v rozpore s výsledkami získanými pomocou experimentov.

Nie je žiadnou novinkou, že projekt Einstein@home hľadá prostredníctvom ozrutných intereferometrov gravitačné vlny, ktorých konečný experimentálny objav by bol dôležitým medzníkom vo vývoji fyziky a našej predstavy o vesmíre a jeho štruktúre. Možno neuniklo vašej pozornosti, že v prvej polovici roku 2009 začal projekt distribuovať na naše počítače popri štandardných "gravitačných" pracovných aplikáciách (Hierarchical all-sky GW search) aj nové - nesúce v názve reťazec "Arecibo binary pulsar search".

Astronómia zažíva svoje zlaté obdobie. Jednou z príčin je úžasný technický pokrok, vďaka ktorému sa otvorili dvere celkom novej oblasti, o ktorej sa astronómom dlho len snívalo – k objavom extrasolárnych planét. V súčasnosti (august 2009) ich poznáme už vyše 370. Môže sa na nich vyskytovať život? Aké podmienky musia byť splnené, aby hviezdny systém mohol byť hostiteľom života, kde presne a okolo akých hviezd máme očakávať a hľadať jeho prítomnosť? Tento článok popisuje širšie vedecké pozadie súvisiace s projektom MilkyWay@home, ktorý si kladie za cieľ simuláciu a vytvorenie modelu nášho hviezdneho ostrova, čo má následne dopady na existenciu a prípadné hľadanie života na iných planétach.